BRATISLAVA - Pokiaľ chce Ministerstvo životného prostredia (MŽP) zvládnuť úlohy súvisiace s predsedníctvom Slovenska v Rade EÚ, začať implementovať dohody z klimatického summitu v Paríži a riešiť dlho odkladané kauzy a nahromadené problémy vo sfére životného prostredia, nový minister László Solymos (Most-Híd) by sa mal obklopiť tými najlepšími odborníkmi a na ďalších aspoň deväť mesiacov prizvať aj špičkových expertov zo zahraničia. Uviedol to zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu a environmentalista Mikuláš Huba.
Kvalifikácii Solymosa na post ministra životného prostredia podľa neho nezodpovedá ani jeho vzdelanie, ani doterajšia prax, ani angažovanosť. "To, že sa ministrom životného prostredia opäť stal človek, ktorý o ňom veľa nevie, vnímam ako opätovný prejav ignorantstva, bagatelizovania a marginalizácie tejto kľúčovej problematiky. Navyše, nesmieme zabúdať, že premiérom sa opäť stáva Robert Fico, ktorý už raz tento rezort zrušil a pozícia strany pána ministra v novej vláde bude veľmi slabá," zdôraznil Huba.
Exposlanec Huba si myslí, že ak nový minister realizuje vo sfére životného prostredia to, čo strany novej koalície sľúbili vo svojich programoch a v odpovediach na predvolebný Envirodotazník, ktorý im poslali ochranárske organizácie, bude to dobrý základ pre zlepšenie stavu životného prostredia na Slovensku.
V reakcii koaličných strán na Envirodotazník nastala zhoda minimálne v siedmich oblastiach ochrany životného prostredia, prírody a krajiny. Patrí sem adaptácia Slovenska na klimatické zmeny, ochrana vody, intenzívnejšie a udržateľnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, znižovanie emisií prachových častíc, zálohovanie jednorazových nápojových obalov, zelené verejné obstarávanie, ako aj dôraz na environmentálnu výchovu a vzdelávanie.
Ochranári a environmentalisti adresovali minulý týždeň koaličným stranám požiadavky a návrhy opatrení, ktoré by sa mali realizovať v záujme zlepšenia stavu a vývoja v environmentálnej oblasti. MŽP by v prvom rade malo začať robiť proaktívnu environmentálnu politiku a efektívne a transparentne využívať eurofondy a ďalšie zdroje, ktoré do rezortu plynú. Ochranári požadujú prehodnotiť a zastaviť aktivity a projekty poškodzujúce prírodu, krajinu a životné prostredie.
V tejto súvislosti navrhujú výrazne obmedziť udeľovanie výnimiek a zabezpečiť skutočnú nezávislosť a transparentnosť posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie. Treba tiež prehodnotiť aktivity a projekty poškodzujúce či ohrozujúce krajinu a životné prostredie vrátane nadmernej či nevhodne lokalizovanej ťažby nerastných surovín či kontroverzných vodných diel tak, aby nebol jednostranne nadraďovaný aspekt hospodárskeho využívania nad ochranou.
Starostlivosť o chránené územia v 3. až 5. stupni ochrany je nutné organizačne začleniť pod MŽP a zabezpečiť ich prevod do vlastníctva štátu. Na novú priemyselnú a inú výstavbu by sa mali využívať už devastované územia a nie produkčne alebo ekologicky významné plochy. MŽP je podľa environmentalistov potrebné reštrukturalizovať tak, aby mu ubudla časť hospodárskych kompetencií a investičných aktivít a posilnili sa kompetencie napríklad v oblasti územného plánovania a komplexnej starostlivosti o krajinu.
Za nutné považujú ochranári doviesť do dôsledkov vyšetrovanie všetkých káuz, na ktorých sa rezort a jeho predstavitelia v minulosti podieľali. Chceli by tiež zlepšiť vzťahy a spoluprácu MŽP s mimovládnymi organizáciami a ďalšími odborníkmi.
