GEVGELIJA - Macedónsko ako krajina mimo Európskej únie, ktorá čelí veľkému náporu utečencov z Grécka, aj naďalej potrebuje pomoc na hraniciach pri meste Gevgelija.
Zhodli sa na tom predseda vlády Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák a macedónsky minister vnútra Oliver Spasovski. Premiér i náš šéf rezortu vnútra dnes navštívili tranzitné centrum pre utečencov neďaleko mesta Gevgelija v Macedónsku, boli sa pozrieť i na neďalekej macedónsko-gréckej hranici. Na gréckej strane sa momentálne nachádzajú tisíce utečencov, ktorí čakajú na vstup do Macedónska, no to podľa Roberta Fica denne vpustí do krajiny možno tri stovky. Podľa neho je situácia oveľa komplikovanejšia, ako očakávali.
Fico a Kaliňák sa dnes stretli aj so slovenskou policajnou jednotkou, ktorá na hranici Macedónska s Gréckom pôsobí od 4. februára. Na mieste je 25 našich policajtov, ktorí nielen strážia hranicu ale tiež zabezpečujú verejný poriadok. „Potvrdzuje sa, že Macedónsko naďalej potrebuje pomoc, dokonca zadefinovalo, že by mohlo ísť o 350 cudzích policajtov, ktorí by mohli pri ochrane hranice pôsobiť,“ povedal predseda vlády. Fico zároveň potvrdil, že Slovensko je pripravené poslať policajtov aj technickú výpomoc do Macedónska opäť.
Diskusiu o situácii v Grécku chce Fico otvoriť aj na zasadnutí Európskej rady, ktoré bude v pondelok 7. marca v Bruseli. Európske riešenia, o ktorých sa hovorí, podľa neho nefungujú. „Ak v pondelok zistíme, že opäť nefunguje dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom a aj to, že Turecko si naďalej neplní svoje povinnosti, tak čo iné nám zostáva, ako presadzovať ochranu tejto hranice na inom úseku,“ poznamenal. Fico je toho názoru, že v prípade, že nefungujú riešenia, na ktoré sa EÚ spolieha, treba podporovať krajiny pripravené zabezpečiť ochranu vnútorného priestoru únie, pričom Macedónsko medzi ne patrí. „Je to všetko len otázka ekonomickej migrácie. Ak nefunguje Grécko, a Grécko nefunguje, musíme zastaviť migrantov na inej línii. A prišli sme preto, aby sme ponúkli krajinám, ktoré v tejto línii sú, pomoc,“ doplnil.
To, čo sa podľa predsedu vlády deje na gréckej strane hranice, je hrôza. Situáciu opäť označil za mimoriadne vážnu. „Som človek, ktorý ako premiér videl všelijaké hrôzy. Toto však nie je hrôza, toto je nebezpečenstvo. Aj naďalej budem preto zdôrazňovať bezpečnostný aspekt tejto krízy,“ povedal Robert Fico. Do Macedónska pricestovali podľa jeho slov preto, aby videli, do akej miery sú, resp. nie sú naši policajti vystavení nebezpečenstvu. Ako dodal, „z informácií, ktoré mám, je veľká spokojnosť s pôsobením našich policajtov.“
Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka je celá situácia paradoxná. Na jednej strane je totiž Európska únia, na druhej strane nie a títo ľudia sa snažia dostať von z Európskej únie, v ktorej im nehrozí žiadne ohrozenie života. Grécko Kaliňák považuje za bezpečnú krajinu, preto ľudí v nej nevidí ako utečencov, pretože nikto z nich nepožiadal v Grécku o azyl. „Každý z nich je vedený víziou, že sa spojí s rodinou, ktorú už v niektorej členskej krajine má. To ale nie sú vojnoví utečenci,“ poznamenal. Celá snaha posúvať sa dovnútra únie je tak podľa neho vedená špecifickými cieľmi, ako je práve spojenie sa s rodinou či s komunitami, ktoré v západnej Európe sú. „S týmto medzinárodné právo určite nepočíta. Práve preto je do určitej miery obdivuhodné, že Macedónsko, ako nečlenská krajina EÚ, prevzalo na seba úlohu, ktorú malo robiť Grécko,“ poznamenal Kaliňák. Práve preto treba podľa jeho slov posilniť ochranu vonkajších hraníc aj tým spôsobom, aký dnes funguje na macedónskej hranici. „A to dovtedy, kým nezačne grécko-turecká hranica fungovať v zmysle schengenských pravidiel,“ dodal.
Macedónsko zatvorilo 21. februára hranice s Gréckom pre migrantov z Afganistanu, pričom vstup na svoje územie povolilo len utečencom z Iraku a zo Sýrie. V utorok 1. marca tak na severnej hranici Grécka s Macedónskom táborilo viac ako sedemtisíc migrantov. Macedónska polícia pristúpila k regulácii prílevu migrantov na hraniciach s Gréckom už v sobotu 20. februára, keď jej príslušníci začali u utečencov robiť telesné prehliadky a pasové kontroly. V pondelok 29. februára sa tak stovky utečencov snažili násilím preniknúť do Macedónska. Polícia musela použiť slzotvorný plyn a omračujúce granáty. Chorvátsko a Slovinsko takisto 26. februára formálne informovali Srbsko, že neprijmú denne viac ako 500 utečencov, ktorí po tzv. balkánskej trase smerujú do Rakúska a najmä do Nemecka. Opatrenie oboch krajín má za následok horšiu situáciu v Grécku, ako aj situáciu pozdĺž celej balkánskej trasy.