BRATISLAVA - Zástupcovia politických strán Smer-SD, Sieť, KDH, Most-Híd, OĽaNO-NOVA, SaS a SKOK! sa zhodli na potrebe zvýšiť dostupnosť predškolského vzdelávania a podporiť okrem materských škôl aj ďalšie formy jeho poskytovania, napríklad firemné škôlky a detské skupiny.
Zhodli sa na tom na diskusii za okrúhlym stolom, ktorú organizovali členovia kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Spoločne sa pritom venovali potrebám detí a ich napĺňaniu v rámci ranej starostlivosti, predškolského a základného vzdelávania. Informoval o tom spoluiniciátor kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku Peter Dráľ.
Zhoda naprieč politickým spektrom existuje podľa kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku aj v tom, že služby na podporu rodín s deťmi treba prepojiť so systémom zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
"Výskumy totiž potvrdili, že vďaka komplexnej pomoci v útlom veku dosahujú deti neskôr v školách lepšie výsledky. Investícia do ranej starostlivosti a predškolskej prípravy sa preto štátu vyplatí," informujú členovia kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.
Keďže deti prichádzajú do škôl rôzne pripravené, zhoda panuje aj v tom, že treba vyrovnávať štartovaciu dráhu detí pri nástupe do školy a v základnej škole im účinne pomáhať pri učení sa. Preto je potrebné nastaviť vzdelávací systém tak, aby v prvom rade hľadel na potreby detí a učiteľov a podľa toho nastaviť aj systém financovania.
Ďalej je však potrebné diskutovať o tom, aká miera autonómie má byť daná školám a učiteľom a akú rolu má vo vzdelávaní zohrávať štát a samosprávy. "Veľkou témou do budúcna je aj spôsob, ako merať kvalitu vzdelávania, či častejším celoplošným testovaním a jeho rozšírením o ďalšie predmety, alebo umožnením sledovania progresu konkrétnych žiakov na úrovni škôl a posilnením významu každodenného hodnotenia učiteľov," uvádza kampaň Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.
Zástupcovia politických strán a odbornej verejnosti sa zhodli na tom, že zavádzanie reforiem „zhora nadol“ bez prípravy školského prostredia a podpory ľudí v ňom nie je správna cesta. Preto je podľa nich potrebné zmeny najprv vyskúšať, vyhodnotiť a až následne zaviesť do všetkých škôl. "Na to však potrebujeme poznať dlhodobú a otvorenú víziu vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov, na ktorej sa zhodnú všetci relevantní aktéri a ktorú budú v základných rámcoch napĺňať všetky ďalšie vlády," uvádzajú zástupcovia kampane.
Aj keď je dnes vzdelávanie jednou z najdiskutovanejších tém, kritika stavu slovenského školstva sa podľa zástupcov kampane často zužuje iba na zopár čiastkových problémov, čím sa zbytočne odvádza pozornosť od hľadania systémových riešení, ktoré by mohli skvalitniť výučbu v našich školách. Kampaň Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku pokračuje preto v aktivitách mapujúcich predstavy verejnosti, ktoré publikovali v Atlase predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.