PRAHA - Spoločný postup Vyšehradskej štvorky pri riešení migračnej krízy je hlavným bodom dnešného rokovania premiérov ČR Bohuslava Sobotku, SR Roberta Fica, Poľska Beaty Szydlovej a Maďarska Viktora Orbána v Prahe.
Mimoriadny summit zvolal Sobotka, keďže jeho krajina momentálne predsedá V4.
Rokovanie má zosúladiť stanoviská zoskupenia pred nadchádzajúcim summitom EÚ, ktorý sa bude konať 18. až 19. februára v Bruseli.
Diskusia sa zameria aj na západobalkánsku trasu a krajiny, ktoré by mohli byť v blízkej budúcnosti vystavené najväčšiemu tlaku migrantov. Z tohto dôvodu pozval Sobotka na summit tiež macedónskeho prezidenta Gjorgeho Ivanova a bulharského premiéra Bojka Borisova.
Prioritou vyšehradského regiónu zostáva plnenie akčného plánu medzi Európskou úniou a Tureckom, ktorého výsledky V4 zatiaľ nepovažuje za uspokojivé. Dohodlo sa na ňom počas minuloročného decembrového summitu EÚ. Ankara získa tri miliardy eur, vízovú liberalizáciu a oživenie stagnujúceho prístupového procesu. Za to však musí zlepšiť boj proti pašerákom organizujúcim prepravu migrantov a obmedziť ich prílev do Európy.
Za rovnako dôležité považuje Sobotka to, aby si Grécko plnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z jeho členstva v Schengene. "Ak by na jar prišla ďalšia migračná vlna, musíme byť pripravení pomôcť s ochranou hraníc Grécku, ale aj Macedónsku, Bulharsku a ďalším krajinám na balkánskej ceste," avizoval. Dnešný mimoriadny summit má preto potvrdiť odhodlanie Vyšehradskej štvorky spraviť všetko pre výrazné zníženie prílevu nelegálnych migrantov do EÚ a pre to, aby znovu získala schopnosť regulovať migráciu na svojich vonkajších hraniciach.
Premiéri V4 si zároveň pripomenú 25. výročie založenia spolupráce, pričom prediskutujú jej ďalšie možnosti a perspektívu. Vznik vtedajšej Vyšehradskej trojky sa datuje k 15. februáru 1991, keď sa vo Vyšehrade stretli maďarský premiér József Antall, prezident ČSFR Václav Havel a poľský prezident Lech Walesa. V tomto severomaďarskom mestečku podpísali deklaráciu o úzkej spolupráci troch stredoeurópskych krajín na ceste k európskej integrácii.
Hlavnými faktormi vzniku spolupráce bola snaha o likvidáciu pozostatkov komunistického bloku v strednej Európe, ako aj presvedčenie, že spoločným úsilím bude jednoduchšie zrealizovať spoločenskú transformáciu a začleniť sa do európskeho spoločenstva.
Predsedníctvo v zoskupení V4 je rotujúce a mení sa každý rok. V súčasnosti mu predsedá Česká republika.
Lajčák: V4 je medzinárodne uznávaná značka
Za veľmi dobrú medzinárodne uznávanú regionálnu značku označil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák Vyšehradskú štvorku pri príležitosti jej dnešného 25. výročia vzniku. "Krajiny V4 sú všeobecne vnímané ako symbol úspešnej politickej a ekonomickej transformácie," poznamenal.
Poukázal na to, že sa postupne stala najstabilnejšou a najefektívnejšou platformou regionálnej spolupráce v strednej Európe, pričom jej hlavnými devízami sú flexibilita a absencia byrokratických mechanizmov. "Osvedčila sa ako voľné zoskupenie rovnocenných partnerov, kde neexistuje formálny líder a rozhodnutia sú prijímané konsenzom," dodal. Na druhej strane silnie záujem ďalších krajín o spoluprácu alebo dialóg s ňou napríklad vo formáte V4 plus.
V rámci Európskej únie sa podľa Lajčáka vždy snažila profilovať konštruktívne a zodpovedne a vnášať pridanú hodnotu do rozhodovacích procesov a riešení aktuálnych problémov. "Uplynulé roky ukázali, že vďaka koordinovanému postupu je náš spoločný hlas v Európe silnejší a umožňuje nám efektívnejšie presadzovať spoločné ciele," pripomenul. Ako príklad uviedol kohéznu politiku EÚ a rokovania k viacročnému finančnému rámcu na roky 2014 až 2020, či k energeticko–klimatickému balíku.
Minister vidí ďalší priestor na rozširovanie spolupráce v rámci zoskupenia. "Veď už dnes rozvíjame spoločné aktivity v oblastiach, ktoré boli kedysi tabu, ako je energetika či obrana, pravidelne koordinujeme a zlaďujeme svoje pozície k európskym témam," vysvetlil.
