BRATISLAVA - Politika rezortu hospodárstva bola počas uplynulého štvorročného volebného obdobia druhej vlády Roberta Fica (Smer-SD) výrazne ovplyvnená populistickou a nesystémovou vládnou politikou tzv. sociálneho štátu a silným vplyvom spriaznených podnikateľských skupín.
Uviedol to k hodnoteniu vládnutia na Ministerstve hospodárstva (MH) SR predseda Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti Ján Hudacký (KDH). Nezanedbateľná časť prijatých opatrení v rezorte hospodárstva musela byť podľa Jána Hudackého v podstate podriadená krátkodobým populistickým sociálnym programom a balíčkom, či záujmom často úzko politicky spriaznených podnikateľských skupín.
To všetko podľa predsedu hospodárskeho výboru malo priamy, či nepriamy negatívny dosah na podnikateľské prostredie. Konzistentnosti riadenia rezortu určite nepomohli ani časté zmeny vo vedení ministerstva hospodárstva a výmena dvoch ministrov a dvoch štátnych tajomníkov.
"Neustále sa zhoršujúce podnikateľské prostredie, zdieranie podnikateľov vyššími daňami, poplatkami, zvyšujúcimi sa odvodmi, vrátane mimoriadnych odvodov pre regulované spoločnosti, vysoké ceny energií, nízka vymožiteľnosť práva a pretrvávajúca byrokracia boli príčinou zhoršujúcej sa konkurencieschopnosti nášho hospodárstva počas druhej vlády Roberta Fica. Niet divu, že v aktuálnom rebríčku konkurencieschopnosti je Slovensko podľa Svetového ekonomického fóra na nelichotivom 67. mieste," povedal.
Rezort hospodárstva počas uplynulého štvorročného obdobia podľa neho taktiež nebol schopný eliminovať neprimerané politické zásahy premiéra Roberta Fica do regulačnej politiky nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a jeho tvorby cien na trhu s energiami. Práve vysoká miera regulácie trhu, ako aj deformačná dotačná politika pre obnoviteľné zdroje energie sú príčinou neúmerne vysokých cien elektriny a plynu pre domácnosti a podniky, ktoré sú najvyššie v EÚ.
"Chýbajúca legislatíva týkajúca sa ochrany sociálne odkázaných domácností pred energetickou chudobou, deformovanie trhu s energiami štátnymi intervenciami, ako sú plošné znižovanie cien plynu, vratky poplatkov za dodaný plyn pre domácnosti, dotácie výkupných cien energie z obnoviteľných zdrojov alebo podpora ťažby hnedého uhlia predstavujú deformačné faktory, ktoré sa negatívne odrážajú na cenách energií pre domácnosti a ostatných koncových spotrebiteľov," dodal Hudacký.
