BRATISLAVA - Za užitočnú výmenu názorov označil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák dnešné zasadnutie Rady pre zahraničné veci, ktorému dominovali témy ako Sýria, Irak a Ukrajina. Ministri európskej dvadsaťosmičky ocenili doteraz spravené reformy, pričom Slovensko hodnotí pozitívne najmä pokrok v oblasti financií a bankového sektora. Na druhej strane je potreba pridať v oblasti decentralizácie, verejnej správy a boja proti korupcii, informoval tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí.
"Dôraz sa kládol na podporu reforiem. Je nevyhnutné, aby vedenie štátu ukázalo jasnú rozhodnosť,“ uviedol v súvislosti s Ukrajinou šéf slovenskej diplomacie. Ako dodal, zároveň potrebujeme "lepšiu koordináciu reformného procesu, a to na Ukrajine ako aj na strane Európskej únie“.
Ministri sa vyjadrili aj za pokračovanie celkovej implementácie minských dohôd. "Ukrajina si nemôže dovoliť luxus čakať s reformami, kým sa bezpečnostná situácia stabilizuje,“ vysvetlil Lajčák s tým, že vhodným rámcom pre reformy je dohoda o voľnom obchode, ktorá platí od začiatku tohto roka.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie je stabilita a prosperita krajín na východ od EÚ jej strategickým záujmom. "Vlastníctvo a zodpovednosť za realizáciu reformného procesu však musia byť v ukrajinských rukách,“ uzavrel.
Téma Ukrajiny rezonovala aj pred zasadnutím rady, a to na pracovnom stretnutí skupiny Priateľov Ukrajiny za účasti tamojšieho šéfa diplomacie Pavla Klimkina. "Bol to priestor prezentovať konkrétne kroky tamojšej vlády a tlmočiť jeho očakávania od dnešnej debaty ministrov členských štátov EÚ,“ priblížil minister zahraničia.
Diskusia o Sýrii mala tri roviny - podpora tamojšieho politického procesu, kolektívny príspevok EÚ k donorskej konferencii 4. februára v Londýne a vplyv aktuálne napätých vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom na širšie regionálne dianie. Zaznel okrem iného záujem koordinovať ponuku únie na londýnskej konferencii a predstaviť kredibilný balík pomoci EÚ.
V súvislosti s Irakom sa ministri venovali aktuálnej výzve ako riešiť humanitárnu situáciu obyvateľov a stabilizovať oblasti, ktoré boli donedávna pod kontrolou Daeš (ISIS), čo by mohlo uľahčiť aj návrat utečencov do svojich domovov. Reč bola aj o podpore pre reformu verejnej správy a pre proces zmierenia v Iraku.
Európska komisia by mala pripraviť prehľad, ako môže EÚ priamo podporiť územia oslobodené spod Daeš ako aj poskytnúť podporu prostredníctvom irackej vlády, uviedol tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí.
"Na obede ministrov EÚ sa zúčastnil aj náš jordánsky kolega, ktorý nám dal svoju perspektívu k týmto témam. Ocenili sme pritom konštruktívnu a zodpovednú úlohu Jordánska, ktorú dlhodobo zohráva pri stabilizácii regiónu,“ zhodnotil minister Miroslav Lajčák.
Lajčák o kontrolách na rakúskych hraniciach: Nie je dôvod na paniku
Európska komisia (EK) neeviduje nové požiadavky Rakúska pre sprísnenie kontrol na vnútorných schengenských hraniciach EU. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po skončení dnešného zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.
Podľa stanoviska EK v súčasnosti sedem členských krajín, vrátane Rakúska, využíva právnu možnosť dočasných kontrol na vnútroschengenských hraniciach. Médiami prezentované slová rakúskeho spolkového kancelára Wernera Faymanna o sprísnených kontrolách na hraniciach jeho krajiny, neprinášajú do súčasného stavu vecí nič nového.
Lajčák dodal, že podľa dostupných informácií Faymann hovorí o situácii, ktorá platí od septembra minulého roka a netýka sa slovenských hraníc, ale rakúsko-slovinskej hranice. Spresnil, že žiadnu novú požiadavku Brusel neeviduje a bez schválenia takejto požiadavky Rakúsko nemôže sprísniť kontrolu na hraniciach.
Lajčák zároveň pripomenul, že túto záležitosť treba rozdeliť do dvoch častí. Tá prvá sa týka pravidiel fungovania Schengenu, podľa ktorých je možné na istú dobu pozastaviť plnenie tejto dohody, čo si však vyžaduje predošlý súhlas Európskej komisie. Exekutíva EÚ musí vyhodnotiť či sú predpoklady na takéto pozastavenie.
"Nie je dôvod panikáriť," odkázal šéf slovenskej diplomacie s odkazom na mediálne šumy okolo Rakúska.
Podľa jeho slov druhou časťou tejto problematiky je to, čo Slovensko hovorí už od začiatku vypuknutia migračnej krízy, čiže potreba jednotnej celoeurópskej stratégie, ktorej pilierom je dôsledná ochrana vonkajších hraníc EÚ.
"V opačnom prípade každý bude riešiť svoje problémy s ohľadom na svoje záujmy a na svoju krajinu. Ak nebudeme mať jednotnú ochranu Schengenu tak uvidíme, že nám vyrastajú ploty a každá krajina chráni svoje hranice," uviedol Lajčák. Zdôraznil, že v konkrétnej rovine sa treba sústrediť na dôslednú ochranu vonkajších hraníc a urýchliť dobudovanie Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže.
Šéf českej diplomacie Lubomír Zaorálek v tejto súvislosti uviedol, že členské štáty EÚ musia robiť všetko pre to, aby zabránili prípadným úvahám o posilňovaní hraničných kontrol vo vnútri Schengenu a ich samotnému zavádzaniu.
"Prial by som si, aby sme boli schopní ustrážiť schengenskú hranicu a dať všetkým istotou, že je dostatočne chránená, aby sme nemuseli posilňovať niečo vo vnútri. To je to hlavné, čo by sme mali sledovať a v tom cítim, že je zhoda na pôde Rady ministrov," skonštatoval Zaorálek.
