BRATISLAVA – Diskusia k protiteroristickej legislatíve, ktorú vláda schválila v piatok, čaká parlament počas štvrtého týždňa 58. schôdze. V balíku zákonov, ktoré sa majú meniť, je aj návrh na novelizáciu ústavy.
Upraviť by sa v ústave mali maximálne možné lehoty na zadržanie v prípade podozrivých z trestných činov terorizmu. Premiér Robert Fico v tejto súvislosti privítal podporu opozičných predstaviteľov. Národná rada právne normy prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Návrhy zmien vychádzajú z predpokladu, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou spočívajúcou z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií. Zmeny sa budú týkať predĺženia lehôt pri obmedzovaní slobôd. Táto lehota sa pre orgány činné v trestnom konaní a súdy predĺžila z maximálnych päť dní na 10 dní. „Navrhujeme v ústave zdvojnásobiť lehoty, keď môžu orgány činné v trestnom konaní a súdy zadržať podozrivého z terorizmu,“ vysvetlil premiér. Upozornil aj na zavedenie obligatórnej väzby, keď súd bude môcť zobrať osobu obvinenú z trestného činu súvisiaceho z terorizmom do väzby bez uvedenia dôvodov. Prijímajú sa aj viaceré opatrenia na ochranu svedkov.
Vláda schválila aj novely upravujúce právomoci polície a spravodajských služieb. V prípade polície sa rozšíria dôvody na zaistenie osôb, predĺži sa lehota na ich zaistenie a rozšíria sa oprávnenia na prehliadky dopravných prostriedkov. Rozšíria sa aj opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti v hromadnej doprave a pri uzatváraní verejne prístupných miest, keď dôjde k ohrozeniu teroristickým trestným činom. Navrhuje sa aj úprava použitia špeciálnych technických vecí pri zásahoch. Vojenské spravodajstvo dostane vo vzťahu k boju proti terorizmu také opatrenia, aké má SIS.
Národná rada bude zároveň pokračovať v prerokúvaní poslaneckých návrhov zákonov. Diskutovať sa bude napríklad o novele zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorú predložili poslanci za OĽaNO. Návrhom chcú sfunkčniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku. „Po takmer štyroch rokoch od účinnosti nového zákona o preukazovaní pôvodu majetku vidíme, že zákon ako taký je úplne neúčinný,“ vysvetľuje OĽaNO. Návrhom chcú riešiť najzásadnejší okruh problémov, po odstránení ktorých by bolo možné odoberať nelegálne získaný majetok a súčasne urýchliť celý proces od podania návrhu až po finálne rozhodnutie súdu.
Obyčajní navrhujú zníženie limitu majetkového prírastku z 1500-násobku minimálnej mzdy na 1500-násobok sumy životného minima, ktorý nevie majiteľ preukázať. „To znamená, že pokiaľ niekto vlastní veľkú nehnuteľnosť a nevie preukázať takmer 300 000 eur a viac, ktoré použil na obstaranie daného majetku, začne sa voči nemu konanie. Rovnako sa prenáša dôkazné bremeno z finančnej polície na osobu, ktorej majetok patrí. Podozrivá osoba by tak musela vyvracať podozrenie, že majetok nadobudla nelegálne, bude musieť dokázať, že ho má z vlastných finančných prostriedkov, príjmov alebo iných zdrojov, a vie to doložiť,“ vysvetľujú poslanci OĽaNO.
Parlament schválil zákon o preukazovaní pôvodu majetku ešte v roku 2005. Navrhoval ho vtedajší opozičný poslanec a predseda Smeru-SD Robert Fico. Zákon mal pozastavenú účinnosť, lebo bol napadnutý na ústavnom súde. Ústavný súd v roku 2008 označil zákon o preukazovaní pôvodu majetku z roku 2005 za protiústavný, a to v oblastiach retroaktivity a presunu dôkazného bremena na fyzické a právnické osoby. V roku 2010 prvá vláda Roberta Fica schválila vynovenú právnu normu o preukazovaní pôvodu majetku. Zatiaľ podľa nej nebol nikto odsúdený. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku z roku 2010 hovorí o tom, že ak má niekto o pol milióna eur vyšší majetok, ako sú jeho legálne príjmy, môže tento nelegálne nadobudnutý majetok prepadnúť v prospech štátu.
Parlament čakajú aj voľby komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, rovnako aj voľby kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR. Poslancom zostáva prerokovať 35 zo 141 bodov programu 58. schôdze.
