BRUSEL - Predseda vlády Robert Fico dnes odletel na summit Európskej únie s Tureckom, ktorý zvolal predseda Európskej rady Donald Tusk začiatkom tohto týždňa.
Predseda vlády Robert Fico dnes odletel na summit Európskej únie s Tureckom, ktorý zvolal predseda Európskej rady Donald Tusk začiatkom tohto týždňa. Podľa Tuska témami vrcholnej schôdzky bude oživenie vzťahov medzi EÚ a Tureckom ako kandidátskou krajinou únie, ako aj potlačenie migračnej vlny smerujúcej na starý kontinent. Podľa predsedu slovenskej vlády je dnešný summit logickým vyústením viacerých krokov, ktoré Únia aj Ankara pri riešení migračnej krízy urobili, a preto by sme ho mohli považovať za „akési politické vyvrcholenie tejto spolupráce“.
Fico tiež pripomenul, že Európska komisia navrhla zriadenie osobitného fondu pre Turecko vo výške troch miliárd eur. Peniaze by mali ísť na budovanie infraštruktúry v utečeneckých táboroch v Turecku, čiže na školy či nemocnice v táboroch. Európska komisia by mala poskytnúť 500 miliónov eur, zvyšných 2,5 miliardy majú poskytnúť členské štáty EÚ. Podľa Fica Slovensko dá Ankare približne 13 miliónov eur, ktoré sú však nad rámec 21-miliónového balíčka vlády určeného na riešenie migračnej krízy.
Turecko očakáva viac
Na tohtotýždňovom eurovýbore Fico priznal, že okrem peňazí Turecko očakáva aj vízovú liberalizáciu. „Je celkom pochopiteľné, že Turecko tento príbeh zobralo ako veľkú príležitosť,“ skonštatoval premiér. Ako dodal, „rozumný proces vízovej liberalizácie by sa podporiť dal,“ avšak podotkol, že spolupráca je podmienená splnením akčného plánu a plnením readmisnej dohody medzi EÚ a Tureckom. Na akčnom pláne pre Turecko sa lídri dohodli v októbri.
Pokiaľ ide o prístupový proces, tak si premiér myslí, že ten sa môže zdynamizovať, ale aj tak neočakáva, že by v krátkom čase došlo k nejakým zásadným posunom. „Asi dnes nemusíme hovoriť s nejakým veľkým strachom o členstve Turecka v EÚ, ale musíme hovoriť o peniazoch, o vízovej liberalizácii a zvyšovaní medzinárodného kreditu Turecka,“ uviedol Fico s tým, že už im toho bolo veľmi veľa nasľubovaného.
Slovensko má výhrady k presídleniu migrantov z Turecka
Premiér na Výbore NR SR pre európske záležitosti veľmi výrazne poznamenal, že Slovensko má zásadne výhrady k návrhu na presídlenie migrantov z Turecka, pretože ani len súčasná schéma nefunguje. Rokovania o tomto bode mali pokračovat aj v sobotu 28. novembra. „Teda aký má význam sa znovu hlásiť k nejakému presídľovaniu migrantov z Turecka, keď vieme, že nie sme schopní premiestniť v Európe nič,“ pýtal sa premiér. Na summite by sa údajne mohlo hovoriť aj o presídlovaní utečencov z Turecka. S týmto návrhom by mohli mať problém viaceré krajiny.
Premiér Fico po summite Európskej únie a Turecka odletí na globálnu konferenciu o klíme (COP21), ktorá sa začne v pondelok v Paríži. Cieľom konferencie je obmedziť emisie skleníkových plynov a zastaviť globálne otepľovanie. Na otvorení 12-dňového podujatia sa má zúčastniť približne 150 hláv štátov a vlád vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej či ruského prezidenta Vladimira Putina.
Do Európy prišlo veľa bojovníkov IS, musíme reagovať
Veľa bojovníkov Islamského štátu (IS) prišlo aj v rámci migračnej vlny do Európy a my musíme na túto situáciu reagovať. V dnešnej diskusnej relácii TA3 V politike to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) na margo plánovanej protiteroristickej legislatívy, ktorú už schválila vláda a na budúci týždeň sa jej bude venovať parlament.
"To, že v Európe bol do začiatku migračnej vlny často prítomný terorizmus, bolo výsledkom pôsobenia západných štátov v krajinách ako Irak, Afganistan či Líbya. Schengen bol zatvorený, teroristi však dokázali zaútočiť. Potom však niekto roztiahol naširoko ruky a povedal - každý, kto chcete, príďte do Európy. Nikto ich však nekontroloval, nikto im nepozeral do batohov," povedal Fico.
Migrácia súvisí s terorizmom, tvrdí Fico
Premiér je teda presvedčený, že v rámci migračnej vlny prišlo do Európy veľa bojovníkov IS. "Migrácia má súvis s terorizmom. Musíme preto predpokladať, že hrozba útokov je čím ďalej väčšia. Je tak našou povinnosťou na hrozby a zlyhanie EÚ reagovať vlastnými samostatnými krokmi. Prijímame vlastné suverénne rozhodnutia. Ale to nielen my, takmer každý štát prijíma tvrdé opatrenia," povedal Fico. Zároveň vyjadril prekvapenie z reakcií, ktoré sa objavili po jeho výroku, že štát monitoruje moslimov na Slovensku. "Monitorujeme napríklad takých, ktorí schvaľujú útok v Paríži. Sú aj takí," ozrejmil.
Poslanec za KDH Pavol Hrušovský uznáva, že SR a Európa sú vo vážnej situácii. Na margo pripravovanej legislatívy však upozornil, že dochádza k stretu dvoch práv - ľudských a bezpečnostných. "Ja mám skúsenosť, že keď je ohrozená bezpečnosť, je žiaduce obmedziť ľudské práva a dať prednosť bezpečnosti. Ale bol by som nerád, ak by sa celý tento dramatický stav zneužíval na politický marketing. Nemali by sme migračnou krízou prekrývať vlastné domáce problémy, ako je korupcia a klientelizmus," vyzval.
Na otázku, či by nebolo vhodné s novou legislatívou počkať do volieb, premiér odvetil, že po spustení migračnej vlny vláda najskôr prijímala technické opatrenia. "Prišiel však útok v Paríži a ukázalo sa, že naše vyjadrenia o bezpečnostnom riziku spojenom s migráciou sú pravdivé. My len veľmi správne reagujeme. Bol by som rád, keby pri zmene Ústavy SR došlo k zhode a z opozície som už počul aj pozitívne vyjadrenia," uviedol Fico na margo skutočnosti, že Smer-SD potrebuje na zmenu najvyššieho zákona štátu podporu aspoň časti opozície.
Hrušovský vidí riziká zneužitia legislatívy
Hrušovský však vidí aj riziká zneužitia novej legislatívy, lebo tá má posilniť kompetencie našich bezpečnostných zložiek. Chcel by preto isté kontrolné mechanizmy, napríklad v podobe zriadenia nezávislej komisie. "Ak je však ohrozená bezpečnosť občanov, ľudské práva idú bokom," tvrdí. Fico sa zneužitia novej legislatívy neobáva a hovorí najmä o prevencii. "Ide o to, toho človeka chytiť. Máme sa k zlodejovi bicykla správať rovnako ako k teroristovi, ktorý dá bombu do autobusu a zabije 50 ľudí? Alebo je u neho takáto hrozba? Ja tvrdím, že nie. Pri takto nebezpečných ľuďoch by mal byť iný režim," konštatoval.
Hrušovský tiež odporúča, aby premiér na pôde EÚ buchol do stola a vyzval krajiny na zastavenie masívneho prílevu utečencov. "Kvóty nie sú riešenie a treba nájsť také, aby exodus nepokračoval. Európa sa musí spamätať a postaviť na nohy," apeloval.
Fico reagoval, že za svoje postoje k migračnej kríze dostáva po hlave aj od socialistickej frakcie v europarlamente. "Ale ja si za tým stojím," deklaroval. Premiér však uznáva, že nikdy nie je neskoro buchnúť do stola.
Riešenie však nevidí v zosadení sýrskeho prezidenta Bašára Asada, lebo predpokladá, že to spôsobí v krajine chaos podobne, ako sa to stalo v Iraku. "Opakovane žiadame uzatvorenie schengenskej hranice, vytvorili sme tiež zahraničnú policajnú jednotku o sile 300 policajtov," dodal premiér.
