BRATISLAVA - Z mráčika minischengenu nezaprší, povedal po dnešnom rokovaní Rady ministrov vnútra a spravodlivosti v Bruseli minister vnútra Robert Kaliňák. Šéf nášho rezortu vnútra hovoril s ministrom vnútra i spravodlivosti Holandska, ktoré vytvorenie akejsi malej schengenskej zóny navrhuje.
"Obaja ministri povedali, že nehovorili o minischegnene, ale o nápade opatrenia piatich krajín, ktoré sú finálnymi destináciami a ktoré majú 80 percent migrantov," uviedol s tým, že malo ísť len o zavedenie hraničných kontrol a nie o ochranu hraníc. Podľa ministra to bol skôr tlak na krajiny, ktoré si neplnia svoje úlohy, a to najmä na Grécko. Vytvorenie minischengenu odmietli všetci ministri. "Schengen je najväčšou vymoženosťou Európskej únie a preto ho musíme rozvíjať a nie obmedzovať. A to sa dá len tak, že budú lepšie chránené vonkajšie hranice," vyhlásil.
Ako vo štvrtok oznámila agentúra Reuters, holandská vláda navrhuje vytvorenie akejsi malej schengenskej zóny, v rámci ktorej by sa zaviedli pasové kontroly na hraniciach viacerých západoeurópskych štátov. Takzvaný minischengen by mal podľa správ holandských médií zahŕňať štáty Beneluxu, Nemecko a Rakúsko. Návrh na zriadenie minischengenu dnes na programe Rady ministrov vnútra a spravodlivosti nefiguroval, informoval tlačový odbor kancelárie ministra vnútra. Podľa ministerstva išlo len o pracovný návrh holandskej vlády. Takýto návrh Európska komisia oficiálne nedostala. "Myslíme si, že tento návrh je nezmyselný a zároveň aj nebezpečný, keďže by to smerovalo k zrušeniu jedného zo základných práv, ktorým je voľný pohyb osôb v rámci EÚ," píše sa v stanovisku rezortu vnútra.
Závery dnešnej rady ministrov mali podľa Roberta Kaliňáka hlavu aj pätu. "Sú to veci, o ktorých hovoríme dlho a niektorí vystupujúci začali pomenovávať fakty spôsobom, ktorý my hovoríme už niekoľko mesiacov. Existuje veľmi silný tlak na skratku PNR, a teda na zoznam cestujúcich v lietadlách nielen v prípade medzinárodných letov ale aj vnútorných. Všetci naši občania sú presvedčení, že sa tieto veci dnes registrujú, no opak je pravdou. Preto nie je možné vypátrať, ako sa jednotliví ľudia podozriví z terorizmu pohybovali v EÚ, von z nej ale aj späť," uviedol minister vnútra po dnešnom mimoriadnom summite. Jediný, kto to podľa neho blokuje, je Európsky parlament a výbor pre ľudské práva EP. "Odkedy som od roku 2006 ministrom, s malou prestávkou, táto téma sa otvárala a spracovávala. Preto verím, že obete v Paríži boli posledné, a že už nič nebude brániť prijatiu týchto opatrení," vyhlásil Kaliňák.
Ministri sa dnes na rade zaoberali i otázkou strelných zbraní, konkrétne sprísnením predaja automatických a poloautomatických zbraní. Novela zákona o zbraniach a strelive v roku 2011 umožnila predávať tzv. akustické, resp. expanzné zbrane aj cez internet. Ide o zbrane, ktoré boli pôvodne funkčné, no drobnou zmenou boli deaktivované a nie veľmi nákladným spôsobom sa mohli znovu aktivovať. "Prijali sme preto novú legislatívu, na základe ktorej je predaj 'na diaľku' zakázaný. Spravili sme tiež opatrenia, na základe ktorých možno expanzné zbrane predávať len s povolením krajiny, kam zbraň putuje. Občan Slovenska musí mať preukaz zbrane, čo doteraz tiež nebolo. Vzniká tak akýsi register zbraní a ich pohybu," vysvetlil. Slovensko podporuje iniciatívu Európskej komisie prijímať tie najprísnejšie opatrenia, ktoré znemožnia teroristom vyzbrojovať sa, poznamenal Robert Kaliňák. "Holý a bosý terorista nie je nebezpečný, nebezpečný je len vtedy, ak má v rukách výbušninu alebo zbraň," vyhlásil.
Ďalším bodom na summite bola dôsledná ochrana hraníc, ako aj dôsledná registrácia všetkých, ktorí prichádzajú do EÚ legálne či nelegálne. "Veľmi sa dnes kritizovala výmena informácií o zahraničných bojovníkoch a nebezpečných ľuďoch s Europolom, čo robí len päť krajín," priblížil šéf rezortu s tým, že Slovensko je jednou z nich. Zvyšné krajiny by sa mali podľa jeho slov tiež pripojiť, pretože výmena informácií je to najdôležitejšie, pričom každého podozrivého tak možno vidieť v databázach. "Otvorili sme aj tému metadát, teda informácií, ktoré by aj do minulosti vedeli povedať o telefonickej či emailovej komunikácii podozrivých z terorizmu. Umožnilo by nám to vytvoriť určitú sieť a vedieť rozobrať ich logistiku," poznamenal. Ako minister pokračoval, európsky súd je však proti, avšak Slovensko sa bude snažiť túto tému opäť na decembrovej rade otvoriť, pretože takáto výmena informácií by mohla odhaliť každého, s kým podozriví ľudia komunikovali.
V prípade zmien na hraniciach pri vstupe a výstupe z Európskej únie boli doteraz kontroly občanov únie nesystémové, uviedol Kaliňák s tým, že sa hovorí už o systémových zmenách. Tie sú podľa neho spojené s automatizovanými kontrolami a informačnými systémami. "Má to byť spojené s tým, aby sa nepredlžoval čas strávený na hraniciach. U nás máme tieto opatrenia už technologicky zavedené. Nie je to o čase, ale o registrácii, pretože mnohí páchatelia využili tok migrantov na to, aby z Európy odišli a následne sa znovu vrátili späť bez registrácie, pričom sme nemali žiadnu informáciu o ich pohybe," povedal šéf rezortu po rokovaní rady.
