BRATISLAVA - Parlamentné opozičné strany nemajú jednotný názor na to, či by určenie časového limitu na vystúpenie poslanca v rozprave priebeh schôdze zefektívnilo, alebo nie. Ako možnosť takúto úpravu spomenul tento týždeň predseda NR SR Peter Pellegrini (Smer-SD) po rokovaní s predsedom švajčiarskeho parlamentu Stéphanom Rossinim, keďže v krajine helvétskeho kríža takéto obmedzenie je.
"Viem si predstaviť, že by dĺžka vystúpenia bola obmedzená, a to tak, že každý poslanecký klub by mal vyčlenený svoj čas a bolo by na ňom, ako ho rozdelí medzi svojich poslancov. Samozrejme, musel by byť vyčlenený čas aj pre nezaradených poslancov. Zmeny by však mali prísť len po širokom konsenze," povedal podpredseda KDH Pavol Zajac.
Šéf poslaneckého klubu Mostu-Híd László Solymos pripúšťa, že výhody má jeden aj druhý model. "Pre nás je však najdôležitejšie, a to by sme chceli presadiť, aby po predstavení návrhu v pléne mali slovo najskôr poslanci prihlásení do rozpravy za svoje kluby. Aby ich nemohli predbiehať členovia vlády či podpredsedovia NR SR, ako sa to deje dnes. Tí všetci by mohli rečniť až následne. Názor klubu je totiž základ, ktorý by mal odznieť," myslí si Solymos a uznáva, že niekedy by bolo praktické rozpravu časovo obmedziť, ale vždy tak, aby sa mohli vyjadriť všetci, ktorí majú záujem.
Líder OĽaNO Igor Matovič je presvedčený, že obmedzenie času v rozprave by v súčasnej situácii vyhovovalo vládnej strane Smer-SD. "Táto strana parlament považuje za zbytočné zdržovanie. Ale za stavu, keď priemerný poslanec strávi v práci desať dní do mesiaca a berie za to plný plat, by to bolo nespravodlivé voči ľuďom. Ak by som vedel, že ušetrený čas venujú poslanci stretávaniu sa s občanmi a riešeniu ich problémov, tak poďme do toho. Ale ak len majú mať viac voľna, je to zbytočné," odkázal.
Proti obmedzeniu je aj podpredseda SaS Ľubomír Galko. "Je to úplný nezmysel, išlo by len o snahu zapchať opozícii ústa. Drvivá väčšina schôdzí skončí skôr, ako boli naplánované, teda poslanci, ktorí vystupujú, to vôbec nezneužívajú. Nedá sa povedať, že by niekto robil obštrukcie dlhým rečnením. Ja by som za obmedzenie určite nehlasoval," uzavrel.
Časové obmedzenie rozpravy je možné už v súčasnosti, avšak nie je to automatické a v praxi sa takmer vôbec nevyužíva. Zákon o rokovacom poriadku hovorí, že NR SR sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na obmedzení času na rozpravu, ktorý však nesmie byť kratší ako 12 hodín. Tento čas sa pomerne rozdelí medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov. Na druhej strane, v bežne využívanom voľnom režime, keď vystúpenie v rozprave obmedzené nie je, nedosahuje dĺžka diskusie k jednému bodu 12 hodín takmer nikdy.
Naposledy obmedzil dĺžku rozpravy podľa týchto pravidiel vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík (SaS). Urobil tak pred voľbou generálneho prokurátora, keď sa do debaty prihlásil celý opozičný poslanecký klub Smeru-SD (62 poslancov). Strana Roberta Fica reagovala na Sulíkovo riešenie s veľkou nevôľou a prirovnala ju k noci dlhých nožov z éry mečiarizmu.
Naposledy sa regulácia rozpravy spomínala v súvislosti s novelou rokovacieho poriadku. Tá je aktuálne v druhom čítaní a schválená by mala byť na novembrovej schôdzi. Nateraz však v návrhu časové obmedzenie nie je. Ak by oň poslanci mali záujem, mohli by ho do zákona dostať už na najbližšej schôdzi pomocou pozmeňujúcich návrhov.
