BALATON – To, ako sa vo vnútri krajín diskutuje na tému migrácie, ovplyvňuje fakt, že sa v niektorých štátoch blížia voľby. Napriek tomu sa krajiny Visegrádskej štvorky aj Chorvátska zhodujú v zásadných otázkach na túto tému. Medzi tieto otázky, na ktorých sa prezidenti na summite V4 a Chorvátska pri maďarskom Balatone zhodli, patrí lepšia ochrana hraníc v rámci EÚ aj navonok, či otázka bezpečnosti. Vyplýva to zo slov prezidenta SR Andreja Kisku po rokovaní s prezidentmi V4 a Chorvátska. Tí vo štvrtok aj dnes rokovali na tému migrácie, ale aj energetiky a klimatických zmien.
Kiska pripomenul, že táto téma je pomerne nová ako pre obyvateľov, tak pre prezidentov. Zároveň dodal, že úlohou prezidentov týchto krajín má byť upokojovať situáciu. „Je úlohou našich vlád, aby k jednotlivým bodom prijímali, pokiaľ je to možné, spoločné rozhodnutia v rámci Európskej únie. Od nás prezidentov sa očakávajú hlavne signály,“ vyhlásila slovenská hlava štátu. Ako Kiska dodal, signály sa očakávajú aj smerom k partnerom v rámci EÚ, aj dovnútra.
Prezident tiež podotkol, že akoby sa Brusel začal v niektorých prípadoch vnímať ako bankomat. „Keď sme potrebovali pomoc, tak sme ju žiadali, a keď zrazu naši partneri potrebujú pomoc, často formou gesta, tak to nie sme ochotní urobiť,“ povedal Kiska. Dodal, že je nesmierne dôležité, aby sme preukázali solidaritu a aby sa nestalo, že sa EÚ rozdelí na západnú a východnú.
Podľa hostiteľa, maďarského prezidenta Jánosa Ádera sa partneri zhodli aj na ďalších otázkach na tému migrácie. Podľa nich by sa mali budovať hot-spoty, záchytné tábory v krajinách, odkiaľ migranti prichádzajú ako napríklad v Turecku, Jordánsku či Libanone. Zároveň si uvedomujú, že je dôležité, aby mali utečenci v týchto táboroch zabezpečené dôstojné životné podmienky, zdravotnú starostlivosť a deti vzdelanie. Hlavy štátov si zároveň myslia, že do riešenia tohto problému by sa mohli zapojiť aj medzinárodné inštitúcie ako napríklad OSN. Súhlasia s tým, aby sa migranti rozdeľovali na utečencov a ekonomických migrantov. Ako vyhlásil český prezident Miloš Zeman, zatiaľ nikto nezmeral, koľko z nich sú skutoční utečenci, koľko ekonomickí migranti a koľko z nich je džihádistov.
Chorvátska prezidentka Kolinda Grabar-Kitarovičová vyzvala aj na preukázanie solidarity voči nečlenským krajinám EÚ Macedónsku a Srbsku, keďže aj tieto štáty čelia migračnej kríze. Takisto vyzvala na vytvorenie akčného plánu v spolupráci s Tureckom, s ktorým by EÚ mala podľa vyjadrení prezidentov bližšie spolupracovať. Zastáva tiež názor, že do riešenia tejto krízy by sa mali zapojiť aj Spojené štáty americké. Ako priznala, prezidenti tiež hovorili aj o pomoci Maďarsku. Slovensko aj Česko by malo Maďarom na ochranu hraníc poskytnúť policajtov a techniku.
O tom, že spolupráca krajín V4 má budúcnosť a môže byť ešte efektívnejšia, je presvedčená poľská hlava štátu. Prezident Andrzej Duda zdôraznil, že Poľsko má hranicu s Ukrajinou, ktorú chráni, ale v prípade nepokojov na východe Ukrajiny či v prípade zhoršenia ekonomickej situácie, môže nastať migračná vlna aj z východu.
