BRATISLAVA – Utečeneckej kríze a s ňou súvisiacim postavením Slovenska v Európe sa bude venovať prezident Andrej Kiska vo svojom vystúpení v Národnej rade (NR) SR.
Ako avizoval v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12, s touto požiadavkou sa obráti na predsedu NR SR Petra Pellegriniho. "Chcel by som to spraviť asi v stredu," priblížil termín, kedy sa postaví pred poslancov.
V súvislosti so zorganizovaním okrúhleho stola k migračnej problematike tak, ako ho k tomu vyzvali niektoré politické strany, pripomenul hlasovanie v NR SR o odmietnutí povinných kvót. "Pokladám za najsprávnejšie, aby som opätovne vystúpil v Národnej rade so svojím posolstvom, ako vidím postavenie Slovenska v rámci Európy, a potom sa rozhodneme o ďalších krokoch," deklaroval.
Prerozdelenie utečencov nepovažuje za riešenie problému migračnej krízy. "Nemyslím si, že kvóty sú najšťastnejším riešením, ale mali sme slobodne preukázať našu vôľu a ochotu prijať určité množstvo ľudí, ktorí chcú s nami zdieľať naše hodnoty. Mali sme ukázať našu ochotu a snahu tejto veci pomôcť, a to sme nespravili," poznamenal.
Poukázal na to, že Slovensko je síce malá krajina, ale má právo mať a povedať si svoj názor, avšak ako malá krajina potrebuje mať do budúcna spojencov. "Je dôležité si uvedomiť naše miesto v Európe," podotkol Kiska s tým, že máme právo argumentovať so spojencami, ale zároveň musíme ukázať aj empatiu a srdce a vyjsť v ústrety problémom, ktorým zvyšok Európy čelí.
Utečenecká kríza je podľa prezidenta pred voľbami veľmi populárna téma
Ak by sa na Slovensku neblížili parlamentné voľby, tak by diskusia o migračnej problematike v Európe vyzerala podľa prezidenta Andreja Kisku inak. "Z utečeneckej krízy sa stala populárna téma a tá je pre politické strany veľmi zaujímavá. Keďže voľby máme o niekoľko mesiacov, tak vzbudzovanie strachu z neznámeho je veľmi jednoduchá téma, ako si získať sympatie voličov. Je ťažšie hovoriť medzi voličmi o tom, že máme ukazovať porozumenie. Je podstatne ľahšie vyvolávať až xenofóbne nálady, nálady, ktoré často utekajú až k rasizmu," zdôraznil v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Mrzí ho, že také nosné otázky, ako je stav zdravotníctva, školstva či tvorba pracovných miest, sa dostali nabok a všetko to prekryla migračná téma. Pomoc, ktorú ponúka slovenská vláda v tomto smere, ocenil, pričom ju označil za dobrú a prospešnú. "Ale to symbolické gesto, ktoré sme mali ukázať vo vzťahu k drvivej väčšine štátov EÚ, sme, žiaľ, neukázali," podotkol.
Súhlasí s argumentom, že na Slovensku nemôžeme nasilu držať kvótami pridelených azylantov, preto bolo podľa neho dôležité dať dobrovoľne ponuku na prijatie ľudí, ktorí by chceli zdieľať rovnaké hodnoty, aké má SR. "Nemôžeme si myslieť, že Európska únia je pre nás len bankomatom, a že sme súčasťou Európy len po ekonomickej stránke. Ale sme súčasťou centra Európy aj srdcom," konštatoval.
Pripomenul, že konflikt v Sýrii je základným zdrojom utečeneckej vlny. Vyjadril presvedčenie, že všetky vojenské akcie, ktoré tam prebiehajú, smerujú k potlačeniu a zničeniu Islamského štátu. Zároveň dúfa, že účasť armád viacerých štátov v Sýrii nebude zdrojom ďalších konfliktov.
Na rokovaniach o vyriešení situácie a nastolení mieru v krajine by sa podľa neho mali zúčastňovať všetky veľmoci. Nevie si predstaviť dlhodobú budúcnosť Sýrie spojenú so súčasným prezidentom Bašárom Asadom. "Ale k tomu, aby sa vyriešil aktuálny problém, je jeho účasť na rokovaniach potrebná," uzavrel Kiska.
Vyšehradská štvorka je naďalej funkčným zoskupením
Napriek rozdielnym stanoviskám k prerozdeleniu 120.000 utečencov v rámci Európskej únie je Vyšehradská štvorka naďalej funkčným zoskupením. Myslí si to prezident SR Andrej Kiska. Ako uviedol v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12, fungovanie V4 nie je založené na absolútnom súhlase všetkých jej členov ku každej jednej téme. "Máme právo vyjadriť svoj názor, ale je veľmi dobré, že v minulosti a verím, že aj do budúcna sa základné témy budú prediskutovávať, aby sme mohli hovoriť spoločným hlasom," dodal.
Prezident tým narážal na skutočnosť, že štyri krajiny V4 mali najskôr jednotnú pozíciu k odmietnutiu povinných kvót. Poľsko nakoniec na zasadnutí ministrov vnútra Európskej únie zahlasovalo za prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl, hlavne z Talianska a Grécka. Slovensko, Maďarsko a Česká republika boli proti. Žalobu na spôsob, akým sa o tom rozhodlo, ide podať iba SR. Česko napriek tomu, že bolo naklonené rovnakému kroku, od neho upustilo.
Migračná problematika a avizované rozšírenie prepravnej kapacity plynovodu Nord Stream budú témami zasadnutia prezidentov Vyšehradskej štvorky, ktoré sa uskutoční 8. až 9. októbra na Balatone. O ich zaradenie do programu rokovaní požiadal práve Kiska.
