Hlina kritizuje novelu o prokuratúre: Robí z poslancov nadľudí!

"Prečo iba generálny prokurátor môže oznamovať a žiadať zadržanie poslanca? Doteraz to môže urobiť príslušný orgán. Ak má rozhodovať len generálny prokurátor, tak s tým nesúhlasím. O čo je horší poverený orgán vo Svidníku? Ako k tomu prídu ľudia, že poslancov čin môže posúdiť len generálny prokurátor a čin občana môžu posúdiť aj vo Svidníku?" pýtal sa Hlina.

Boris Susko zo Smeru-SD žiada Hlinu, aby nezavádzal verejnosť. Hlina sa podľa neho snaží navodiť dojem, že nebude možné začať trestné stíhanie alebo zadržať poslanca bez posúdenia generálneho prokurátora. "Ide len o súhlas so vzatím do väzby," upozornil Susko. Takéto opatrenie má podľa neho svoj význam zvlášť pre opozičných poslancov. "Aby nemohol niekto zneužiť vzatie do väzby na to, aby vyradil poslanca z hlasovania a ovplyvniť tak výsledok hlasovania," vysvetlil Susko.

Hlina trval na svojom. "Ja čítať viem. V jednom odseku je, že žiada o zadržanie a potom druhý odsek hovorí, že žiada vziať do väzby," uviedol Hlina. Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) poslancovi vysvetlil, že prvý spomínaný odsek hovorí o tom, že generálny prokurátor oznamuje trestné konanie voči poslancovi, ale nie o tom, že žiada o súhlas s jeho začatím. Súhlas má generálny prokurátor žiadať len v prípade vzatia poslanca do väzby. "Je to štandard vo všetkých parlamentoch sveta, ako aj to, že nemáte imunitu," zdôraznil minister.

Poslancovi Pavlovi Hrušovskému (KDH) sa zas nepozdáva, že generálny prokurátor má zostať vo funkcie dovtedy, kým nezloží sľub nový šéf prokuratúry. Hrušovský sa obáva, že takto môže generálny prokurátor zostať vo funkcii aj desať rokov. Neexistuje totiž mechanizmus, ktorý by prinútil poslancov NR SR zvoliť nového kandidáta na generálneho prokurátora dovtedy, kým sa skončí funkčné obdobie toho aktuálneho. Poukázal na hrozbu politických hier, ktoré môžu voľbu blokovať a vo funkcii udržiavať "pohodlného generálneho prokurátora".

Anton Martvoň zo Smeru-SD mu pripomenul, že nie je neštandardné, keď na čele úradu stojí jeho šéf dovtedy, kým nepríde jeho nástupca. Poukázal, že takáto úprava platí aj pre Najvyšší kontrolný úrad. Šéfa tohto úradu parlament nevedel zvoliť tri roky, a tak jeho vtedajší predseda presluhoval toto obdobie. Martvoň upozornil aj na to, že takýto princíp platí aj pre starostov a primátorov či pre predsedu parlamentu. "Aj predseda NR SR vedie Národnú radu do zvolenia svojho nástupcu," povedal s tým, že by to malo platiť aj pre generálneho prokurátora.

Lucia Žitňanská z Mosta-Híd mala zas problém s tým, že novelu pripravili prokurátori a nie ministerstvo spravodlivosti. Ministra Boreca označila len za poštára, ktorý do parlamentu návrh priniesol. Borec jej pripomenul, že v minulom volebnom období túto novelu priniesla do parlamentu ona ako ministerka spravodlivosti, ale tiež ju nepripravilo jej ministerstvo. "Pripravovali ju na ministerstve vnútra, pán prokurátor Žilinka (bol štátny tajomník na ministerstve vnútra)," povedal Borec. Dodal, že Generálna prokuratúra nemôže predkladať návrhy zákonov, tak to musí urobiť ten, kto toto právo má.

 

 

Generálny prokurátor by mal dostať silnejšie právomoci. Vo funkcii by mohol zostať na dobu neurčitú

Tieto a ďalšie zmeny má priniesť novela zákona o prokuratúre, ktorú dnes parlament posunul do druhého čítania. V súčasnosti je generálny prokurátor volený na sedem rokov. Ak po skončení jeho funkčného obdobia nie je zvolený nový generálny prokurátor, úrad vedie prvý námestník generálneho prokurátora. To sa má zmeniť. Generálny prokurátor síce bude naďalej volený na sedem rokov, ale vo funkcii zostane až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Podľa prokuratúry by sa takto odstránili pochybnosti o legitimite úkonov dočasného šéfa prokuratúry.

Právomoci generálneho prokurátora by sa mali posilniť napríklad tým, že bude môcť preložiť prokurátora na prokuratúru nižšieho stupňa bez toho, aby o tom rozhodla disciplinárna komisia. Prokuratúra návrh odôvodňuje tým, že k preloženiu môže dôjsť pri nedostatočnom plnení služobných povinností a pred preložením musí byť prokurátor na to najmenej dvakrát písomne upozornený. Preloženie by malo byť možné len so súhlasom Rady prokurátorov. Preložený prokurátor by sa navyše v prípade nespokojnosti mohol obrátiť so žalobou na súd.

2Zmeny sa dotknú aj výberového konania na funkciu prokurátora. Konkurzy majú byť verejné, s výnimkou hlasovania výberovej komisie. Ešte pred platnosťou novely zákona prokuratúra sprístupnila výberové konanie pre verejnosť. Zároveň by malo byť možné nahrávať ich ústnu časť. Zápisnica o výberovom konaní by mala byť zverejňovaná na webe Generálnej prokuratúry. Zmeniť sa má aj spôsob kreovania výberovej komisie.

 

 

Časť slovenských vojenských policajtov v operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine bude pôsobiť v rámci Medzinárodnej jednotky vojenskej polície

Vyplýva to z Návrhu na doplnenie úloh príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii EUFOR ALTHEA, ktorý dnes 119 hlasmi odobrili poslanci Národnej rady SR.

"Z dôvodu začlenenia sa SR do Medzinárodnej jednotky vojenskej polície (IMP) budú dvaja príslušníci Vojenskej polície plniť v operácii úlohy vyplývajúce z ich zaradenia v IMP," uvádza sa v materiáli.

Vojenská operácia EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine sa začala 2. decembra 2004 a vznikla transformáciou stabilizačnej operácie NATO SFOR, ktorá v krajine pôsobila v rokoch 1997-2004. V roku 2004 prevzala EÚ hlavnú zodpovednosť za udržiavanie bezpečného prostredia v Bosne a Hercegovine. Ozbrojené sily SR sa do operácie zapojili od jej začatia. V súčasnosti pôsobí v rámci operácie EUFOR ALTHEA 36 slovenských vojakov.

 

Za spáchanie trestného činu by mali byť trestaní nielen ľudia, ale aj právnické osoby

Majú im hroziť rôzne tresty od zrušenia firmy, cez peňažné pokuty či zákazu účasti na verejnom obstarávaní. Počíta s tým návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorú dnes parlament posunul do druhého čítania.

Trestnej zodpovednosti však nemajú podliehať všetky právnické osoby. "Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky," uvádza sa v návrhu. Trestnú zodpovednosť však bude možné vyvodiť voči podnikom s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávam.

Právna norma prináša katalóg trestných činov, za spáchanie ktorých by mali firmy pykať. Postihované by mali byť aj daňové trestné činy. V katalógu nechýbajú trestné činy týkajúce sa obchodovania s drogami, ľuďmi, sexuálne násilie, legalizácia príjmu z trestnej činnosti či neoprávnený zásah do počítačového systému, údaja, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov, ale aj výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov.

Pomery v slovenskej armáde sa budú od januára meniť

Poslanci Národnej rady SR dnes 109 hlasmi schválili nový zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý okrem iného zavádza dva nové druhy štátnej služby, a to stálu štátnu službu a krátkodobú štátnu službu. Zmeny sa prejavia aj v platoch vojakov.

Do stálej štátnej služby budú môcť byť profesionálni vojaci vymenovaní z dočasnej po 17 rokoch jej trvania. V stálej štátnej službe majú byť profesionálni vojaci až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov. "V novom zákone je preto napríklad rozšírená tabuľka hodnostných platov o ďalšie dva stupne. To znamená, že vojakom budú stúpať platy v porovnaní s dnešným stavom dlhší čas, čím ich chce rezort obrany motivovať, aby zotrvali v službe dlhšie," vysvetlila hovorkyňa rezortu obrany Martina Balleková.

Ďalšou zmenou je, že vojaci, ktorí splnia nárok na výsluhový dôchodok, budú môcť na vlastnú žiadosť odísť a služobný úrad bude povinný ich žiadosti vyhovieť. Zákon tiež počíta s možnosťou úpravy príplatkov niektorým príslušníkom ozbrojených síl ako napríklad letovodom, pilotom a tiež príslušníkom Vojenského spravodajstva.

 

Neustále monitorovanie bezpečnostnej situácie na Slovensku, ale aj vo svete, by malo mať na starosti Situačné centrum SR

To bude súčasťou Bezpečnostnej rady SR. Vyplýva to z návrhu novely zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru, ktorú dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania.

Zámer zriadiť situačné centrum odsúhlasila vláda SR ešte 4. júna minulého roka. Zdôvodnila to tým, že na Slovensku sa nevykonáva komplexné a nepretržité vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie na nadrezortnej úrovni. Minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) v januári tohto roka uviedol, že zriadenie takéhoto centra si vyžaduje súčasná bezpečnostná situácia.

Príplatky k platu až do výšky 100 percent budú môcť získať všetci príslušníci Ozbrojených síl (OS) SR

 Vyplýva to z nového zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý dnes schválili poslanci Národnej rady SR. Pôvodne sa počítalo s tým, že takéto príplatky budú môcť získať iba vojenskí tajní, všetkých vojakov do toho zahrnul pozmeňujúci návrh.

"Dnes aj pri bezpečnostnej situácii, ktorá je vo svete, možno takýto nástroj v zákone budeme v budúcnosti potrebovať, aby sme vedeli tých, ktorí budú pôsobiť v prostredí, v ktorom naozaj nasadzujú svoj život, aj nejakým spôsobom materiálne ohodnotiť," uviedol na margo zmeny minister obrany Martin Glváč (Smer-SD). Podľa jeho slov podobné príplatky majú aj policajti či príslušníci Slovenskej informačnej služby. Jednou z podmienok na získanie takéhoto príplatku bude napríklad ohrozenie života.

 

Trend ubúdania vojakov, ktorí sú v zálohách Ozbrojených síl (OS) SR, by sa mohol zastaviť

Ministerstvo obrany totiž plánuje od budúceho roka spustiť projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy. Prinášajú ho vládne návrhy novely ústavného zákona i bezpečnosti štátu v čase vojny a nový zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave. Právne normy dnes plénum Národnej rady SR posunulo do druhého čítania.

Záujemcovia, ktorí sa do projektu prihlásia, absolvujú základný vojenský výcvik. Ten bude trvať deväť týždňov. Budú cvičiť napríklad taktiku, streľbu. Prejdú telesnou, poradovou a ženijnou prípravou. Naučia sa využívať komunikačné a informačné systémy. Súčasťou výcviku má byť aj zdravotnícka, topografická, psychologická a logistická príprava. Potom bude nasledovať odborný výcvik, ktorý bude trvať tri týždne. Zameraný bude na špecifické vedomosti, návyky a zručnosti potrebné pri plnení úloh ozbrojených síl.

Po absolvovaní dobrovoľnej vojenskej prípravy zložia takto vycvičení ľudia vojenskú prísahu a veliteľ výcvikového zariadenia ich povýši do hodnosti vojak 2. stupňa. Vojaci budú zaradení do záloh ozbrojených síl. Štát ich chce využívať aj počas krízového manažmentu, napríklad pri povodniach či požiaroch. "Podľa predbežného zámeru by malo byť ročne vycvičených 150 občanov, nevylučujeme však, že v budúcnosti by sa tento počet mohol navýšiť," uviedla hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.

Pravidlá pre sprístupňovanie informácií na opakované použitie sa majú upraviť

Zmeny sa dotknú aj múzeí, knižníc, archívov, galérií, divadiel či akademických knižníc, ktoré sú povinnou osobou alebo ich povinná osoba zriadila. Prináša ich novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Opakovaným použitím je použitie informácie na iný účel, ako bol pôvodný, s ktorým bola informácia vytvorená.

Po novom by malo platiť, že povinná osoba bude musieť sprístupniť informáciu na opakované použitie a nezostane to na jej svojvôli. Povinnými osobami sú napríklad štátne orgány či samosprávy a iné právnické a fyzické osoby. "Návrh zákona prináša zásadnú zmenu v tom, že už nebude na posúdení (svojvoľnom rozhodnutí) povinnej osoby, či bude informácie v režime opakovaného použitia informácií sprístupňovať," uvádza sa v návrhu.

Zmeny sa majú týkať aj akademických knižníc, múzeí, galérií či archívov, ktoré sú povinnou osobou alebo ich povinná osoba zriadila. Aj tieto by mali informáciu na opakované použitie zverejňovať. Doteraz mali výnimku. "Rovnako sa výnimka z povinnosti sprístupňovať nevzťahuje na múzeum, galériu, knižnicu, archív a divadlo, avšak len za podmienky, že sú povinnou osobou alebo ich povinná osoba zriadila," vysvetľujú predkladatelia.

Konanie o sťažnostiach obvinených a odsúdených má byť jednoduchšie

Slovenské ústavy na výkon väzby a trestu sú totiž sťažnosťami zahltené. Ministerstvo spravodlivosti preto pripravilo osobitný postup pri vybavovaní sťažností, ktorý je súčasťou novely zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Dnes ju poslanci NR SR posunuli do druhého čítania.

Priekupníkov s anabolikami chce štát od budúceho roku trestať prísnejšie

Kým doteraz hrozilo väzenie iba tým, ktorí ich podávali deťom do 18 rokov alebo aktívnym športovcom, po novom tak má byť aj v prípade ich dovozu, distribúcie či predaja. Doterajšie tresty sa sprísnia tiež. Počíta s tým novelizácia Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorú dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania.

Ako poukázalo ministerstvo, prevažná väčšina európskych krajín postihuje trestnoprávnou úpravou podávanie anabolík alebo obchodovanie s nimi en bloc, teda bez akejkoľvek špecifikácie spôsobu alebo následku konania, ako tomu je na Slovensku. V prípade nelegálneho obchodovania s neregistrovanými a falošnými liekmi, vrátane predaja anabolík, ide pritom podľa ministerstva o spoločensky vysoko nebezpečné konanie s prvkami organizovanosti, často s medzinárodným prepojením.

Väzenie až na tri roky má hroziť tomu, kto bude vo väčšom rozsahu podávať alebo predávať anaboliká. Pokiaľ bude páchateľ v činnosti pokračovať, po druhý raz mu už bude hroziť väzenie od troch do ôsmich rokov. Rovnako to má byť v prípade, ak pôjde o organizovanú športovú činnosť alebo predaj či distribúciu v značnom rozsahu. Pokiaľ by išlo o činnosť veľkého rozsahu, alebo by takýmto konaním došlo k ujme na zdraví alebo smrti, bude hroziť páchateľovi trest odňatia slobody na päť až 12 rokov. Ten, kto spôsobí ťažkú ujmu alebo smrť viacerých osôb, dostane 10- až 12-ročné väzenie.

Spotrebiteľské spory by malo byť možné od budúceho januára riešiť alternatívne, pomocou mediácie

Postarať sa o to má novela zákona o mediácii, ktorú dnes poslanci NR SR posunuli do druhého čítania. Týmto sa čiastočne preberá európska smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. V slovenskej legislatíve tak pribudne definícia spotrebiteľského sporu na účely mediácie, precizujú sa povinnosti mediátora a mediačného centra a upravuje sa trvanie a zánik dohody o začatí mediácie pre prípad spotrebiteľského sporu.