BRATISLAVA - Verejní funkcionári budú môcť aj naďalej vykonávať advokátsku prax. Zámer KDH zakázať im takúto činnosť až na niektoré výnimky dnes v pléne neprešiel.
Podľa návrhu novely zákona o advokácii od Júliusa Brocku a Alojza Přidala (obaja KDH) by mohli advokátsku prax vykonávať len verejní funkcionári, ktorí pôsobia ako poslanci mestského zastupiteľstva, zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach a poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku. V ostatných prípadoch mali mať verejní funkcionári Slovenskou advokátskou komorou pozastavený výkon advokácie, kým sú vo verejnej funkcii.
Kresťanskí demokrati nové obmedzenie vysvetľovali snahou zamedziť rozporu medzi osobným záujmom advokáta a záujmom klienta pri výkone advokácie na jednej strane a verejným záujmom pri výkone funkcie verejného funkcionára na strane druhej. "Pri výkone funkcie verejný funkcionár koná vo verejnom záujme a jeho konanie má prinášať majetkový alebo iný prospech všetkým občanom. Naopak, pri výkone advokácie advokát nepresadzuje verejný záujem, ale je povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi," vysvetľovali Brocka s Přidalom.
Videozáznamy z výborov sa zatiaľ vyhotovovať nebudú
Národná rada SR aj naďalej nebude vyhotovovať videozáznamy z rokovaní parlamentných výborov. Plénum NR SR dnes nepodporilo novelu rokovacieho poriadku od poslancov OĽaNO Igora Hraška a Jozefa Viskupiča, ktorí chceli tieto záznamy nielen vyhotovovať, ale aj archivovať aspoň jeden rok.
"V 21. storočí, v období technického pokroku, by malo byť samozrejmosťou, aby ľudia mali autentickú možnosť dozvedieť sa, ako ich záujmy ochraňujú a presadzujú nimi zvolení zástupcovia," tvrdili poslanci. V súčasnosti sa totiž vyhotovujú videozáznamy zo zasadnutí pléna, ale z výborov, hoci sú verejné, nie. "Zo zasadnutí výborov, na ktorých prebiehajú dôležité rokovania a ktorých výsledky majú priamy vplyv na hlasovanie poslancov počas schôdze pléna, sa žiadne záznamy nevyhotovujú," upozornili členovia klubu Obyčajných.
Podľa Hraška existuje spoločenská požiadavka na to, aby sa aj z týchto zasadnutí vyhotovovali videozáznamy. "Na výboroch sa napr. vypočúvajú kandidáti na zastávanie vysokých postov vo verejnej správe, o ktorých až následne prebehne voľba v pléne. Odôvodňujú sa tam návrhy zákonov ministrami alebo inými zamestnancami ministerstiev, pričom vzniknutá diskusia je často obsiahlejšia ako následná diskusia na schôdzi NR SR," uviedol v dôvodovej správe.
Novela OĽaNO síce neprešla, predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD) však avizoval, že NR SR sa pripravuje na to, aby sa zasadnutia výborov vysielali online, podobne ako je to v prípade pléna. Pellegrini verí, že sa tak stane už v budúcom volebnom období.
Čakacie zoznamy na všetky plánované hospitalizácie neprešli
Povinnosť zdravotných poisťovní (ZP) viesť čakacie zoznamy na všetky chirurgické operačné a plánované hospitalizácie, teda nielen pre tri okruhy diagnóz, sa zavádzať nebude. Plénum Národnej rady SR dnes nepodporilo návrh novely zákona o ZP, ktorý predložil poslanec Viliam Novotný (nezaradený). Právna norma mala zlepšiť definovanie nároku poistenca v oblasti plánovanej zdravotnej starostlivosti.
Novotný zároveň presadzoval transparentné a flexibilné informovanie poistencov o ich poradí v zozname, o termíne plánovanej hospitalizácie a o možnostiach čerpania starostlivosti u iných poskytovateľoch. Zaviesť chcel aj povinnosť poskytovateľov bezodkladne po indikácii plánovanej starostlivosti nahlásiť poistenca zdravotnej poisťovni do čakacieho zoznamu.
Jeho novela prinášala aj jednotný formulár pre zaradenie alebo vyradenie poistenca do alebo zo zoznamu na plánovanú zdravotnú starostlivosť a predĺženie lehoty, dokedy poskytovateľ musí informovať poistenca o termíne nástupu na plánovanú zdravotnú starostlivosť zo súčasných desiatich kalendárnych dní na 15 pracovných dní pred nástupom.
Novotný očakával, že rozšírením povinného vedenia čakacích zoznamov sa zvýši transparentnosť pri plánovaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zvýši sa aj zodpovednosť ZP za zabezpečenie nároku poistencov. V prípade, ak by ZP nebola schopná zabezpečiť poistencovi plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov od indikácie, poistenec mal mať podľa Novotného novely možnosť čerpať zdravotnú starostlivosť aj u nezmluvného poskytovateľa, resp. v členských krajinách EÚ s právom na plnú refundáciu nákladov zo strany ZP.
Čakacie zoznamy sa mali viesť podľa jednotlivých zdravotných výkonov a ZP aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali mať povinnosť zverejňovať zoznamy na svojich webových sídlach.
