BRATISLAVA - Slovensko je pripravené na možné prijatie stoviek žiadateľov o azyl nachádzajúcich sa v Taliansku a Grécku na základe kvót Európskej komisie. V rozhovore pre TASR to uviedla predsedníčka občianskeho združenia Liga za ľudské práva (HRL) Zuzana Števulová.
Šéfka HRL tiež tvrdí, že Slovenská republika je dokonca schopná čeliť ešte väčším výzvam, akou je len samotné presídlenie žiadateľov o azyl pôvodom z Eritrey a Sýrie. "V lige zastávame názor, že Slovensko je určite pripravené. Tento návrh je na dva roky. Keď sa pozrieme na roky 2014 a 2013, Slovensko malo rovnaký počet ľudí v azylovom konaní a dokázali sme to zvládnuť. Predtým to bolo dokonca oveľa viac," uviedla Števulová.
Podľa jej názoru je našou morálnou povinnosťou spolupodieľať sa na riešení utečeneckej krízy, pričom sa "nemôžeme tváriť, že sa nás konflikty v Sýrii alebo Iraku netýkajú". "Ak budú utečenci roky žiť v krajinách bez pracovného povolenia a možnosti študovať, sú úplne odkázaní na humanitárnu pomoc. Práve to je živnou pôdou pre radikalizáciu mládeže a ohrozuje to aj nás," zdôraznila predsedníčka HRL.
Števulová tiež nesúhlasí s mediálnymi výstupmi popredných činiteľov a odborníkov. Tí opakovane konštatovali, že utečenci predstavujú pre SR bezpečnostné riziko v rovine kriminality či terorizmu.
"V prvom rade sa nikdy nepotvrdilo, že by migranti boli príčinou zvýšenej kriminality. Miera kriminality je v komunitách migrantov rovnaká ako u väčšinového obyvateľstva. Je zarážajúce, keď minister vnútra, ktorý je predsedom výboru proti xenofóbii, rasizmu a intolerancii, vyjadruje verejne názory, ktoré nerobia ľudí individuálnymi. Majoritné obyvateľstvo má potom dojem, že tento postoj je správny," dodala.
Na otázku, či existuje mechanizmus, ktorý zaručí, že sa na územie SR nedostanú ľudia napojení na extrémizmus, Števulová odkázala na špecializované úrady rezortu vnútra. "Ministerstvo vnútra má dva úrady, ktoré rozhodujú o cudzincoch a utečencoch, a ešte aj úsek štátneho občianstva. Všetky tieto zložky si pravidelne pýtajú od SIS vyjadrenie, či by mohla byť osoba žiadajúca o azyl, trvalý pobyt alebo štátne občianstvo bezpečnostnou hrozbou. Ku každej žiadosti teda existuje takéto posúdenie," uviedla predsedníčka HRL.
Azylantom, ktorým sa podarilo úspešne začleniť do slovenskej spoločnosti, však môže v ich začleňovaní sa do spoločnosti pomôcť vlastnou iniciatívou aj každý občan SR. Podľa Števulovej je výzvou práve zmena celkového postoja k utečencom.
"Ak budeme naďalej tvrdiť, že tu nikoho nechceme a nechceme podať pomocnú ruku, takýto obraz v tom človeku zostane. Príde do krajiny, kde bude pociťovať, že ho tu nechcú. Už len toto je bariéra v integrácii," zdôraznila Števulová.
Liga za ľudské práva je občianske združenie, ktoré založili v roku 2005 na Slovensku právnici a advokáti s cieľom pomáhať cudzincom a utečencom prichádzajúcim z rôznych dôvodov na územie SR.
