BRATISLAVA - Ministerstvo vnútra vyčlenilo na zabezpečenie úloh Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 až 2014 viac ako milión eur. Prostriedky putovali na realizáciu Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, konferencie k problematike obchodu, propagáciu Európskeho dňa boja proti nemu, ale tiež na vydávanie propagačných materiálov či letákov. Vyplýva to zo správy o plnení úloh z národného programu, ktorú dnes na rokovaní vzala vláda na vedomie.
Vyčlenené financie putovali aj na rôzne školiace aktivity. Školenia sa týkali napríklad vybraných policajtov či zamestnancov vybraných útvarov rezortu vnútra, ale aj zamestnancov zdravotníctva, školstva, úradov práce, rezortu kultúry či diplomacie. Preškolení však boli i niektorí príslušníci obecných polícií a pracovníci detských domovov. Na školeniach o problematike obchodu s ľuďmi sa zúčastnili aj príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ktorí pôsobia v zahraničných misiách.
Ministerstvo vnútra sa problematike obchodu venovalo takisto vo viacerých kampaniach. Tie boli zamerané na propagáciu národnej linky 0800 800 818, ktorá je určená na pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi a nútenej práce ako jednej z foriem obchodovania s ľuďmi. Boli to kampane "Bez informácií sa stávaš otrokom“ a "Nie každá cesta do sveta je ako z rozprávky“. Obsahovali vizuál ako aj rozhlasový a televízny spot. V rokoch 2012 a 2013 bola na celom Slovensku v nákupných centrách výstava diel žiakov stredných škôl úžitkového výtvarníctva, ktorá bola tematicky motivovaná rizikovými javmi obchodovania s ľuďmi. Zároveň fungovala kampaň o právach cudzincov a propagácia Európskeho dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Slovenská katolícka charita spustila v spolupráci s rezortom vnútra v roku 2013 kampaň "Ľudia nie sú na predaj – GIFT box Slovakia“. Rezort finančne podporil i kampaň Dve malé dievčatká, ktorej hlavným prvkom je trojminútový animovaný film. Ten sa zameriava na obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania. Kampaň je cielená hlavne na mladé ženy, ktoré varuje pred rizikami cestovania do zahraničia. Problematike sa však venovala napríklad i kampaň "Nestaň sa otrokom" Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) či preventívny film 0800 800 818, ktorý premietali v roku 2013 v rámci festivalu Jeden svet.
Cieľom Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 - 2014 bolo zabezpečiť komplexnú a účinnú národnú stratégiu boja proti obchodu. Správa, ktorá informuje o plnení jeho úloh, má za cieľ poskytnúť ucelený prehľad za dané roky. Jednou z častí národného programu bol i Národný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ten zadefinoval strategické a konkrétne ciele a aktivity, ktoré mali byť v rokoch 2011 až 2014 splnené. Celkovo to bolo 106 aktivít, splnených bolo 104 z nich, dve čiastočne.
Vláda súhlasila so zmenami v zákone o rodine
Rozsiahla novela zákona o rodine z dielne ministerstva spravodlivosti získala dnes podporu na vláde. Novela je veľmi významným krokom k naplneniu práv detí, najmä k ochrane ich zdravia a života, ako aj k zrovnoprávneniu rodičovských práv, uviedol po schválení Robert Dobrovodský, predseda pracovnej skupiny, ktorá na novele robila. V čo najširšom meradle by sa mala uplatňovať zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí. Umiestňovanie detí do ústavnej starostlivosti je braté ako najkrajnejšie riešenie, zdôrazňuje sa v materiáli. Do textu zákona sa dostalo ustanovenie, že „spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa“. Na základe požiadaviek sudcov a odporúčaní Výboru OSN pre práva dieťaťa sa v novele vymedzujú kritériá záujmu dieťaťa.
Novela jasne stanovuje postup súdov, ak dieťa príde o biologických rodičov, alebo ak sa o neho nebudú môcť starať. Súd bude v prípade, že o dieťa sa nemôže starať biologický rodič hľadať osobu, ktorej by mohol zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti (starí rodičia, súrodenci, súrodenci rodičov.) Ak takej osoby niet, bude sa musieť súd snažiť dieťa umiestniť do pestúnskej starostlivosti. Ak sa nepodarí ani to, až potom nasleduje možnosť ústavnej starostlivosti. V súvislosti s náhradnou osobnou starostlivosťou sa rozširuje možnosť umiestniť dieťa do starostlivosti blízkych príbuzných aj mimo Slovenska, v rámci členských krajín EÚ.
Zmeny ministerstvo pripravilo aj pri pravidlách sťahovania sa rozvedeného rodiča s dieťaťom. Pri teraz platných pravidlách, ak sa rodič s dieťaťom z Bratislavy odsťahoval do prvej rakúskej pohraničnej obce, musel žiadať súhlas druhého rodiča. Ak sa nedohodli, tak súhlas súdu, keďže išlo o vysťahovanie do inej krajiny. Ak sa ale z Bratislavy presťahoval do Košíc, súhlas spravidla nepotreboval. Ministerstvo preto navrhuje, aby súhlas druhého rodiča či súdu bol potrebný, ak by sa sťahovali z okresu, kde má dieťa trvalé bydlisko, do iného okresu a toto odsťahovanie podstatne sťaží styk druhého rodiča s dieťaťom. Za sťaženie kontaktu s dieťaťom sa spravidla nebude považovať odsťahovanie sa do susedného okresu, uvádza sa v novele. Pri rozvodoch budú sudcovia okrem iného prihliadať na to, aby sa deti nedostávali do konfliktu lojality, teda nestávali sa rukojemníkmi rodičov.
Keďže rastie počet detí narodených nezosobášených párom, novela reaguje aj na potrebu upraviť v prípade rozchodu rodičov kontakt detí s ostatnými blízkymi osobami. Pri rozvode môžu starí rodičia žiadať úpravu styku s vnúčatami, ale pri rozchodoch nie. Po novom si preto na základe jednoznačnejšieho ustanovenia v zákone o rodine aj starí rodičia a iné blízke osoby po rozchode nezosobášeného páru budú môcť vysúdiť právo stretávať sa s dieťaťom z takéhoto zväzku. Novela upravuje aj pravidlá zapretia otcovstva. Manžel, ktorý sa dozvedel, že nie je otcom dieťaťa, bude môcť o zapretie otcovstva požiadať tri roky odvtedy, ako to bude hodnoverne vedieť. Zmenu navrhuje rezort aj v prípade utajených pôrodov. Žena po utajenom pôrode bude mať dva mesiace na prípadnú zmenu svojho rozhodnutia. V súčasnosti podľa zákona o zdravotníckej starostlivosti môže matka v lehote šiestich týždňov odo dňa pôrodu odvolať žiadosť o utajenie svojej osoby.
Súdy v prípade tzv. rodičovských únosov zo zahraničia na Slovensko by mali po tejto novele rozhodovať rýchlejšie. Podľa Haagskeho dohovoru by mal byť nariadený návrat dieťaťa do šiestich týždňov. Novela zavádza taký postup súdu, aby sa dieťa vrátilo urýchlene do štátu jeho obvyklého pobytu, ak neplatí niektorý z výnimočných dôvodov, pre ktoré návrat nie je možný či vhodný, zdôrazňuje sa v dôvodovej správe k novele. Novela zavádza osobitné konanie o návrate maloletého dieťaťa. Proti rozhodnutiu súdu bude v týchto prípadoch možné len odvolanie, vylučuje sa mimoriadny opravný prostriedok. Navrhovateľ aj odporca budú musieť koncentrovať dôkazy hneď na prvé pojednávanie, aby sa tie stále neodročovali. Ak nebude mať navrhovateľ slovenského právneho zástupcu, musí dať adresu na doručovanie v SR.
Deti i zdravotne postihnutí budú mať svojich komisárov
Deti i zdravotne postihnutí budú mať svojich komisárov, ktorí budú chrániť ich práva. Návrh zákona o komisároch, ktorý pochádza z dielne ministerstva práce, dnes schválila vláda na svojom rokovaní. Komisári, ktorí budú zriadení zákonom, pokryjú podľa podpredsedu Výboru pre deti a mládež pri ľudskoprávnej rade vlády Petra Guráňa kompetencie, ktoré Kancelária verejnej ochrankyne práv či Slovenské národné stredisko pre ľudské práva nemajú. Práve to sú podľa jeho slov pragmatické dôvody na to, aby tento inštitút vznikol. "Je to najjednoduchšia, najschodnejšia a najtransparentnejšia cesta tvorby,“ povedal 11. marca na poslednom zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím by mal po schválení vládou a parlamentom začať platiť od 1. septembra tohto roku. Jeho podstatou je ochrana práv detí a zdravotne postihnutých nezávislými osobami. Komisárov zvolí Národná rada SR na návrh najmenej 15 poslancov, pričom voľbu do funkcie vyhlási predseda parlamentu, a to najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Funkčné obdobie komisárov je šesť rokov. Komisár musí byť občanom Slovenska, musí mať vysokoškolské vzdelanie, byť bezúhonný, apolitický a musí ho podporiť minimálne päť reprezentatívnych organizácií. Komisári budú mať napríklad oprávnenie žiadať informácie a údaje na účely posúdenia a monitorovania dodržiavania práv, budú môcť hovoriť s deťmi a zdravotne postihnutými bez prítomnosti iných osôb vo väzení či iných ústavoch. Budú tiež podávať vyjadrenia v nimi posudzovaných prípadoch či stanoviská k veciam, ktoré sa týkajú dodržiavania práv. Komisári môžu takisto vstupovať do občianskeho súdneho konania ako jeho vedľajší účastníci. Podnety pre komisárov môžu ľudia podávať písomne aj ústne, pričom nebudú podliehať úradnej kontrole. Komisári, ako aj ich úrady, budú financovaní zo štátneho rozpočtu formou dotácií.
Ako podpredseda výboru pre deti a mládež Peter Guráň ďalej povedal, rezort práce, ktorý je autorom zákona, bol pod tlakom medzinárodných záväzkov, aby na Slovensku takáto nezávislá organizácia fungovala. "Verejná ochrankyňa práv ani stredisko ľudských práv takúto špecializáciu vo svojej práci nemajú, preto sa pristúpilo k tomu, aby sa konečne po 15-tich rokoch niečo takéto stalo,“ povedal s tým, že Slovensko nebolo celých 15 rokov schopné splniť tento záväzok, ku ktorému sa zaviazalo v dohovoroch OSN.
