BRATISLAVA – Vláda SR pod vedením premiéra Roberta Fica (Smer-SD) by mala v prípade reštrukturalizácie stavebnej spoločnosti Váhostav-SK v prvom rade urobiť kroky, ktoré by zabránili možnému podvodu. Myslia si to predstavitelia opozičnej SDKÚ-DS.
Podľa poslanca strany Ľudovíta Kaníka je nevyhnutné, aby konala generálna prokuratúra a preskúmala celý reštrukturalizačný proces. Zároveň SDKÚ-DS navrhuje, aby okamžite zasiahla aj vláda. "Vláda by mala požiadať súd o vydanie predbežného opatrenia, ktoré by zabránilo tomu, aby odišli peniaze zo Slovenska do schránkových firiem a stratili sa tak navždy," povedal Kaník na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Keď totiž peniaze zo Slovenska odídu, bude podľa neho veľmi ťažké čokoľvek naprávať. V rámci systémových opatrení navrhuje strana úpravu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. A to tak, aby pri verejných zákazkách, ktoré sú financované z peňazí daňových poplatníkov, pri nezaplatení faktúr zo strany generálneho dodávateľa svojim subdodávateľov odkúpila vláda tieto pohľadávky od malých dodávateľov. Zároveň by nimi uhradila svoje záväzky voči generálnemu dodávateľovi. Podľa Kaníka totiž nie je dôvod, aby sa platilo peniazmi, keďže tie sa akoby "strácajú" a nedostanú sa malým dodávateľom.
Zároveň je podľa neho potrebné okamžite zmeniť zákon o dani z pridanej hodnoty (DPH). A to tak, aby si firmy nemohli uplatňovať vratky DPH na faktúry, ktoré neboli uhradené. "Pretože Váhostav-SK si uplatňuje vratky na faktúry, ktoré nezaplatil," opísal Kaník. Súčasne by sa mal podľa neho upraviť zákon aj v tom, aby DPH nemuseli platiť tí, ktorí nedostali zaplatené za svoje práce a služby, čiže za svoje vystavené faktúry.
Celý tento problém je však podľa strany SDKÚ-DS veľmi komplikovaný, preto jej predstavitelia navrhujú do budúcnosti opatrenia pozostávajúce zo štyroch krokov. Tie by mali eliminovať riziko reštrukturalizácií. Strana sa pri nich inšpirovala modelmi, ktoré fungujú v Rakúsku a vo Francúzsku.
V rámci nich by najprv investor stavebného diela povinne pred začatím stavby uložil financie u notára alebo v banke. Následne by si generálny dodávateľ vytvoril dodávateľskú štruktúru. Zákon by však určil, že dodávateľský reťazec nemôže mať viac ako tri stupne.
Zákonom by súčasne vznikol aj nový inštitút, ktorým by bol Štátny stavebný dozor. Ten by bol nezávislý od investora a od dodávateľského reťazca a preberal by jednotlivé časti diela a uplatňoval reklamácie. Tento dozor by tiež písomným prevzatím celej stavby alebo jej časti dal pokyny notárovi, aby vyplatil financie členom dodávateľského reťazca. Pri uspokojovaní týchto pohľadávok by však fungovalo pravidlo, že sa najprv bude platiť tým dodávateľom, ktorí sú na najnižšom stupni. Čiže najprv živnostníkom a drobným firmám, následne väčším firmám a až nakoniec generálnemu dodávateľovi.
