BRATISLAVA - Politickým cieľom KDH nie je dopĺňať stranu Smer-SD, lebo jej chýbajú percentá, ale vystriedať Smer-SD. V dnešnej relácii V politike televízie TA3 to povedal v súvislosti s budúcoročnými parlamentnými voľbami predseda KDH Ján Figeľ. Ako dodal pri otázke o plánoch pri zostavovaní vlády po budúcoročných voľbách, stredopravú alternatívu schopnú pohnúť Slovenskom považuje za lepšiu, ale za predpokladu stability, a nie iba rečí a očakávaní.
O spolupráci s hnutím OĽaNO uviedol, že členovia tohto hnutia častejšie hlasovali pri zásadných otázkach opačne. Podľa Figeľa je teda otázka, či sa takto dá robiť stabilná politika. Figeľ na záver dodal, že Slovensko najviac trápi korupcia a nezamestnanosť a Smer ich buď riešiť nechce, alebo nevie.
Predseda strany Smer-SD Robert Fico pri otázke o zostavovaní vlády po parlamentných voľbách v roku 2016 dal do popredia nie programovú blízkosť, ale stabilitu politických subjektov, ktoré by mali vytvárať vládu. „Uprednostnil by som myšlienku, poďme spolupracovať tí, ktorí máme istotu, že sme schopní zvládnuť krízové situácie. Bude záležať aj od toho, ako ľudia rozdelia karty. Väčšie politické strany si budú môcť presadiť do programového vyhlásenia vlády viac ako tie menšie,“ povedal Fico a neskôr dodal, že zaraďuje KDH medzi politické strany, kde cíti určitú mieru vnútornej súdržnosti a stability. „To je dnes najpodstatnejšie pre túto krajinu,“ povedal Fico. Premiér tiež pripomenul, že opozícia je dnes rozpadnutá a nevie si predstaviť, že by sa šesť či sedem strán vo vláde na niečom dohodlo.
Igor Matovič z OĽaNO v relácii V politike povedal, že do spoločnej koalície by nikdy nešiel so stranou Smer-SD a SNS. Naopak, najbližšie sú Matovičovi strany Nova a SaS, s ktorými Obyčajní ľudia spoločne organizovali protesty proti korupcii a rozkrádaniu v politike. Otázna je spolupráca Obyčajných ľudí s KDH, Most-Híd a stranou Sieť. Ako Matovič povedal, záleží to od toho, či sa tieto strany rozhodnú pre spoluprácu s Robertom Ficom alebo proti nemu. Podľa Matoviča sa tieto strany nevyjadrili jednoznačne. Predseda OĽaNO sa však bude snažiť pomôcť vytvoreniu alternatívy voči Ficovi. V súvislosti s parlamentnými voľbami v roku 2016 povedal, že hnutie má ľudí, ktorých chce presvedčiť na vstup do politiky. Sú to napríklad ľudia z charitatívnych oblastí. Mená zatiaľ Matovič prezradiť nechcel. Ak by boli dnes predčasné parlamentné voľby, súčasná opozícia je podľa Matoviča v takom stave, že by nebola schopná prevziať moc. „Jediné riešenie by bolo požiadať prezidenta Kisku, aby vymenoval úradnícku vládu, ktorá by vládla až do riadneho termínu. Opozícia ešte potrebuje pár mesiacov, pol roka až rok na to, aby sa stihla skonsolidovať a zistilo by sa, kto chce ísť so Smerom a kto nie. Tí, ktorí chcú vytvoriť alternatívu, aby predložili ľuďom program a povedali, v čom držia spolu,“ dodal Matovič.
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár si myslí, že široká koalícia je vždy lepšia ako vláda jednej strany. Most-Híd má podľa svojho predsedu záujem byť vo vláde, ktorá bude stabilná a zodpovedná a jednotlivé subjekty vlády budú schopné robiť kompromisy. Dôležité podľa neho je, že programovo sa vedia strany dohodnúť. Brzdou vytvorenia koalície podľa Bugára môže byť hnutie OĽaNO pre správanie sa svojho predsedu Matoviča. Súčasný štýl politiky strany Smer-SD Bugár odmieta.
Predseda strany SaS Richard Sulík o zostavovaní vlády po budúcoročných parlamentných voľbách dodal, že nevylučuje vládu s nikým, okrem strany Smer. V súčasnosti sa však podľa neho nedá hovoriť o tom, kto s kým pôjde. Záležať bude aj na tom, kto a aký mandát získa. Sulík zároveň priznal, že čím je koalícia širšia, tým viac trecích plôch vzniká. Ako dodal, SaS je ochotná urobiť ústupky, aby vznikla spoločná koaličná dohoda, ale budú trvať na spoločných dohodách.
Radoslav Procházka ako predseda strany Sieť v súvislosti s parlamentnými voľbami povedal, že Sieť vznikla ako hlavný súper strany Smer-SD. Zároveň je presvedčený, že akákoľvek nová vláda musí byť pevná a súdržná. Bez reálneho ťahu na bránu nemá vláda podľa Procházku zmysel. Ako tiež dodal, Smer napriek obrovskej podpore voličov v roku 2012 urobil pre bežných ľudí iba zlomok toho, čo urobil pre najbohatších. To je podľa predsedu Siete neprijateľné. Ľudia v parlamentných voľbách podľa Procházku rozhodnú, či chcú jedného súpera pre vládnu stranu, alebo či to má byť pestré. Strana Sieť chce zároveň presadzovať volebné právo pre ľudí už od 16 rokov a právo byť volený od 18 rokov. Svoju predvolebnú kandidačnú listinu chce zostaviť tak, aby na nej bolo aspoň 30 ľudí vo veku do 30 rokov.
