BRATISLAVA - Neustále vznikanie nových politických strán na pravej strane politického spektra nie je zdravé. Myslí si to predseda Mostu-Híd Béla Bugár. O spolupráci v budúcnosti zatiaľ veľmi špekulovať nechce. Smeru-SD aj OĽaNO však hovorí nie.
"Za posledný polrok som 4-krát povedal nie. Jednoznačne hovoríme, že naše predstavy v ekonomike, sociálnej oblasti, v oblasti spravovania štátu sú iné. Neviem si predstaviť, že by sa Smer zmenil," odpovedal na otázku, či by so Smerom-SD išiel Most-Híd po parlamentných voľbách 2016 do vlády.
Spoluprácu si nevie predstaviť ani s OĽaNO. "Problém s Matovičom je ten, že on nedrží ani svoj klub. Oni hlasujú každý inak, často podporili aj návrhy Smeru," povedal Bugár, ktorý si nevie predstaviť vládnuť s hnutím Igora Matoviča. "Viete si predstaviť mať Matoviča a jeho 12 až 16 poslancov vo vláde, kde potrebujete podporu všetkých, a oni budú hlasovať každý inak? Ja si to neviem predstaviť," vyhlásil.
Most-Híd vie podľa Bugára spolupracovať s KDH, pokúšal sa aj o spoluprácu so Sieťou. "Snažili sme sa v komunálnych voľbách spolupracovať aj so Sieťou. Nie vždy to vyšlo, ale to pripisujem tomu, že ľudia si ešte nezvykli, že nestačia len preferencie, treba mať aj cit pre spoluprácu. Dúfam, že na to prídu," poznamenal Bugár.
KDH nechce ísť do vlády so Smerom ani so SaS, naznačil Figeľ
Kresťanskodemokratické hnutie nechce ísť po parlamentných voľbách 2016 do volieb so Smerom-SD ani so stranou SaS. Vyplýva to z vyjadrení predsedu hnutia Jána Figeľa. "Chceme ponúknuť alternatívu voči súčasnej vláde. Nejdeme napomáhať Smeru, ale ho vystriedať," povedal v rozhovore Figeľ.
V súvislosti s liberálmi pripomenul, že povalili vlastnú vládu Ivety Radičovej a navyše sú hodnotovo inde ako KDH. "Povalili nás na eurovale, ktorý zastabilizoval eurozónu, teda euro, čo je naša mena. A rozvinuli červený koberec pre Roberta Fica. Považujem to za hrubú nezodpovednosť voči občanom. Chceme budovať alternatívu s hodnotovo blízkymi stranami, a SaS je hodnotovo skôr protipól," uviedol Figeľ.
Prípadnú spoluprácu so stranami Radoslava Procházku (Sieť) a Daniela Lipšica (NOVA), ktorí odišli z KDH, Figeľ komentovať veľmi nechce. "Rozoberať jednotlivé strany mi neprináleží," poznamenal. Dodal, že dôveru chce KDH budovať s tými, ktorí zmýšľajú a konajú podobne.
V súvislosti s bývalými kresťanskými demokratmi Procházkom a Lipšicom uviedol, že "nie vždy, napriek istej východiskovej zhode, s nami títo partneri zdieľali rozhodnutia". Poukázal, že napríklad pri novele Ústavy SR, ktorá definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, Procházka a Lipšic chýbali.
Za blízku stranu označil Figeľ Most-Híd. V parlamente podľa jeho slov KDH spolupracuje aj s Jozefom Mikušom (nezaradený), ktorý nedávno opustil SDKÚ-DS, ako aj s Alojzom Hlinom (nezaradený). Bližšie prípadných partnerov konkretizovať Figeľ nechce. "Bolo by nefér, aby som hovoril za iných - a dokonca vopred," doplnil.
Matovič predvolebnú koalíciu nečaká
Predstavitelia OĽaNO, SaS, NOVA a poslanec Alojz Hlina, ktorí posledné týždne intenzívne spolupracujú, sú politici s novším zmýšľaním. Povedal to šéf Obyčajných Igor Matovič s tým, že štandardné politické zmýšľanie na Slovensku je dostať sa do politiky za účelom vlastného prospechu.
"Myslím si, že nikto z nás štyroch nešiel do politiky, aby získal pre seba osobný prospech," deklaroval Matovič. Na margo ďalšej spolupráce tejto štvorky podotkol, že ak si niekto myslí, že z toho hneď bude koalícia, tak on to nepredpokladá. "Osobne si myslím, že najväčšia nevýhoda, ktorú Robert Fico pripisuje opozícii, že je rozdelená do viacerých strán, môže byť najväčšia výhoda pre pravicového voliča. Je náročnejší a ak bude mať päť či šesť možností na výber, bude spokojnejší, akoby mal jedinú voľbu. Pravicový volič totiž neodpúšťa," upozornil.
O Hlinovi, ktorý je jedným z najaktívnejších poslancov NR SR vôbec, si Matovič nemyslí, že má potenciál byť lídrom opozície. "Lídrom určite nie, ale užitočným prvkom v opozícii určite áno. On vie vystihnúť tému, jasne sa vyjadriť, ale v kritických a zlomových situáciách sa správa až príliš nezodpovedne. Je stvorený na výborného opozičného politika, neviem či niekedy vládneho," poznamenal.
Alojz Hlina sa do parlamentu dostal na kandidátke OĽaNO, po nezhodách s Matovičom z klubu Obyčajných vystúpil a odvtedy pôsobí ako nezaradený poslanec. Aktuálne zakladá vlastnú stranu Občania, či s ňou pôjde samostatne do volieb, je ale otázne. "Viem si určite predstaviť, že vytvoríme priestor pre každého neskorumpovaného politika, ktorý možno plánoval putovať politikou s vlastnou stranou, ale mu to nevyšlo. Či to bude Alojz alebo niekto iný, nie je až také podstatné," odvetil Matovič na otázku, či si vie predstaviť opätovnú Hlinovu kandidatúru za OĽaNO.
