BRATISLAVA – Premiéri európskej dvadsaťosmičky sa podľa slovenského predsedu vlády Roberta Fica zhodujú na tom, že sankcie EÚ nezmenili nič na politickom postoji Ruska voči Ukrajine. Vyhlásil to po skončení štvrtkového (18.12.) summitu Európskej rady v Bruseli.
Sankcie nič nezmenili na politickom postoji Ruska k Ukrajine
Pripomenul, že sankcie mali niečo vyriešiť, pričom ich účelom nebolo ublížiť obyvateľom Ruskej federácie alebo ju ako takú poškodiť. "Každý chce, aby Rusko bola prosperujúca krajina, pretože existujú momentálne dva modely, ktoré sa rozoberajú," upozornil Fico. Jeden z nich predpokladá, že Moskva sa dostane ešte do krajnejšej polohy ako je v súčasnosti, druhý, že súčasná zlá ekonomická situácia môže viesť k utlmeniu napätia.
"Nepoznáme odpoveď, ktorou cestou sa Ruská federácia vyberie," poznamenal s tým, že ani jeden premiér členského štátu otvorene nehovoril o tom, že sankcie vyriešili postoj Moskvy k Ukrajine. Naopak, únia od Kyjeva požaduje dôsledné implementovanie potrebných reforiem napriek tomu, že budú veľmi bolestivé. "Je jasné posolstvo takmer od všetkých premiérov, že Ukrajina nemôže očakávať, že jej niekto niečo dá zadarmo," zdôraznil Fico s tým, že podpora a spolupráca EÚ ide ruka v ruke s plnením si domácej úlohy Kyjeva.
Európa potrebuje impulz nového investičného balíka, lídri EÚ ho prijali
Európa potrebuje nový investičný fond, ktorý navrhol šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker a ktorý vo štvrtok schválili lídri EÚ na bruselskom summite, lebo objem investícií v posledných rokoch výrazne klesol. Uviedol to premiér SR Robert Fico po skončení summitu. Fico ocenil nový prístup riadenia zasadnutí Európskej rady, ktorý zaviedol Donald Tusk, a pripomenul, že v jeho osobe má Slovensko dobrého spojenca, ktorý z doterajšej spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky (V4) chápe potreby krajín stredoeurópskeho priestoru.
Premiér uviedol, že Junckerov investičný plán v objeme 315 miliárd eur prijali jednomyseľne všetci štátnici. "Európska ekonomika potrebuje tento nový impulz, pretože objem investícií v EÚ klesá a dnes je o 15 percent nižší ako v roku 2007. Toto nás musí riadiť aj do budúcnosti," skonštatoval Fico. Podľa jeho slov rozhodnutie v prospech vytvorenia Európskeho fondu pre strategické investície je vnímané ako silný politický signál pre celý svet, že Európe záleží na naštartovaní ekonomického rastu a boji proti nezamestnanosti.
Fico zároveň naznačil, že viacerí lídri EÚ sa zhodli na tom, že z tohto fondu by mali byť financované životaschopné projekty, ale že nie je možné podriadiť tieto projekty iba čisto ekonomickým kritériám. Pripomenul, že sú tu projekty, ktoré nie sú až tak atraktívne pre privátnych investorov, napríklad v oblasti dopravy či energetiky, ktoré však štáty potrebujú. Slovensko, ako spresnil premiér, pri projektoch tohto typu bude vychádzať z dohody s krajinami V4 a uprednostňovať cezhraničné projekty, výhodné pre viac štátov.
Fico dodal, že na summite sa hovorilo aj o možnosti členských štátov prispieť vlastnými zdrojmi do fondu pre strategické investície, čo by malo byť na dobrovoľnej báze. Ako dodal, táto otázka zostáva otvorená ďalším diskusiám medzi štátnikmi. Krajiny únie chcú najskôr počkať na technické a legislatívne dotvorenie fondu, ktorý by mal začať fungovať od júna budúceho roka, pre niektoré krajiny je však zaujímavá možnosť odpísania vyčlenených investícií z pohľadu deficitu rozpočtu a verejného dlhu.
Lídri podporili Junckerov investičný plán
Prezidenti a premiéri členských krajín EÚ počas štvrtkového zasadnutia v Bruseli jednomyseľne schválili plán podpory strategických investícií dvadsaťosmičky v rokoch 2015-2017, ako ho v novembri navrhol nový predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker. Po skončení summitu, ktorý mal byť pôvodne dvojdňový, to potvrdil slovenský premiér Robert Fico. Rozhodnutie o navrhovanom balíku v objeme 315 miliárd eur, ktoré majú pochádzať z verejných a súkromných zdrojov, označil za "významný politický signál pre všetky trhy, že Európe záleží na naštartovaní hospodárskeho rastu a boji proti nezamestnanosti".
"Európska ekonomika potrebuje tento nový impulz, pretože objem investícií v EÚ od nástupu krízy klesá a dnes je o 15 percent menší ako v roku 2007," upozornil Fico. Očakáva, že z nového balíka budú financované predovšetkým projekty z oblastí dopravnej infraštruktúry a energetiky. Podrobnosti Junckerovho zámeru, ktorého jadro má tvoriť Európsky fond pre strategické investície (EFSI) v rámci Európskej investičnej banky, však zatiaľ nie sú doriešené a predloženie príslušného legislatívneho návrhu EK sa očakáva v priebehu januára. Čerpanie prostriedkov sa má začať po jeho schválení Európskym parlamentom v prvej polovici roka 2015.
Slovensko už vytvorilo zoznam vyše 120 takzvaných kandidátskych projektov, z ktorých Fico menoval rekonštrukciu prístavu v Komárne a diaľničný obchvat Bratislavy. Slovenský premiér pred samotným zasadnutím Európskej rady v Bruseli absolvoval stretnutie s jej novým stálym predsedom Donaldom Tuskom, náprotivkami z Česka, Maďarska a Poľska a prezidentom Rumunska, s ktorými podľa vlastných slov hovoril o koordinovanom postupe Visegrádskej skupiny pri čerpaní prostriedkov z EFSI a predkladaní projektov cezhraničného charakteru.
V druhej časti summitu lídri EÚ hodnotili situáciu na Ukrajine zmietanej separatistickým konfliktom, v súlade s očakávaniami však neprijali žiadne zásadné rozhodnutie. "Očakávame predovšetkým od Ukrajiny, že bude dôsledne implementovať potrebné reformy", ktoré budú pre ňu "veľmi bolestivé", povedal Fico pred novinármi na margo pomoci zo strany únie. Poukázal pritom na spätný chod plynu zo Slovenska na Ukrajinu a ohlásil stretnutie slovenskej a ukrajinskej vlády v predbežnom termíne 5. februára. "S potešením sme prijali informácie o tom, že už nie je také napätie a také násilie, akého sme boli svedkami pred možno niekoľkými dňami, ale stále sme ešte veľmi, veľmi ďaleko od toho, aby sme mohli hovoriť o definitívnom vyriešení toho, čo sa dnes na Ukrajine deje."
Podľa Fica sa lídri venovali aj situácii v Rusku, ktoré okrem sankcií za prístup k ukrajinskej kríze čelí prudkému poklesu cien ropy a plynu. "Je zhoda v tom, že sankcie nezmenili nič na politickom postoji Ruskej federácie," odpovedal slovenský premiér na otázku, či považuje protiruské opatrenia zo strany EÚ za účinné.
Pravidelný koncoročný summit bol prvým od nástupu bývalého poľského premiéra Tuska do funkcie stáleho predsedu Európskej rady, kde 1. decembra vystriedal Belgičana Hermana Van Rompuya. "My sme na Slovensku veľmi radi, že na čele tejto významnej inštitúcie stojí prvýkrát zástupca regiónu strednej Európy," povedal Fico s tým, že víta zmenu v spôsobe riadenia zasadnutí.
Stratégia EÚ voči Rusku musí byť dlhodobá, čo je aj v záujme Ukrajiny
Reakcia Európskej únie voči Ruskej federácii po anexii Krymu nemôže byť založená výlučne na aktoch odvety, uviedol dnes po skončení summitu EÚ v Bruseli predseda Európskej rady Donald Tusk. Európa podľa neho potrebuje dlhodobú stratégiu voči Rusku.
"Je jasné, že sa nám nepodarí nájsť dlhodobú perspektívu pre Ukrajinu bez adekvátnej, konzistentnej a jednotnej európskej stratégii voči Rusku," povedal Tusk na tlačovej konferencii po skončení rokovaní lídrov EÚ. Bývalý poľský premiér, ktorý po prvý raz predsedal zasadnutiu Európskej rady, konštatoval, že moderná, bezpečná a nezávislá Ukrajina bude najdôležitejším prvkom dlhodobejšej stratégie EÚ voči Rusku. To podľa neho znamená, že únia musí plánovať niekoľko rokov dopredu a nepripravovať plány iba na najbližšie týždne či mesiace.
Tusk trvá na tom, že členské krajiny EÚ musia mať spoločnú pozíciu voči kríze na Ukrajine, ako aj voči Rusku. "Musíme ísť ďalej, nebyť defenzívni a iba odpovedať na ich akcie. Ako Európania musíme znovu získať svoju sebadôveru a uvedomiť si vlastné silné stránky," zdôraznil Tusk.
