BRATISLAVA - Po otvorenej výzve, proteste a osobnom stretnutí píšu aktivisti bojujúci za ochranu pamiatok a proti výstavbe podzemných garáží na Bratislavskom hrade predsedovi parlamentu aj otvorený list. Od predsedu Národnej rady (NR) SR Petra Pellegriniho žiadajú, aby boli všetky informácie o projekte obnovy Hradu verejné.
Pripomínajú svoju požiadavku na zriadenie širokej odbornej komisie. V komisii by mali byť odborníci zo Slovenskej akadémie vied, z univerzít, Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, Krajského pamiatkového úradu, občianski aktivisti a študenti. Ich spoločnou úlohou má byť "transparentné zhodnotenie celého problému", za koordinátorov výzvy o tom informoval nezávislý aktivista Matej Vagač. Koordinátori otvorenej výzvy "očakávajú rýchlu reakciu, aby sa predišlo prípadnému zničeniu a strate nálezov, ktoré možno označiť za významné európske kultúrne dedičstvo".
Koordinátori v otvorenej výzve predsedovi NR SR z 24. novembra žiadajú o záchranu archeologických pamiatok na Bratislavskom hrade. "Ide o najstaršie murované stavby v strednej Európe, staršie ako slávne neďaleké rakúske Carnuntum," upozorňujú. Pod otvorenú výzvu predsedovi NR SR zverejnenú na internete sa k dnešnému dňu podpísalo viac ako 7 000 ľudí. Koordinátori výzvy ju 1. decembra odovzdali v kancelárii predsedu NR SR a v tom čase sa pod ňu podpísalo približne 6 000 ľudí. Medzi koordinátormi výzvy sú archeologička Tatiana Štefanovičová, historik z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Martin Homza, historik z Pedagogickej fakulty UK Bratislava Pavol Matula, nezávislý aktivista Bratislava otvorene Matej Vagač a študenti UK Tomáš Tkáčik a Maroš Gápa. Organizátori protestu podrobne svoje požiadavky opísali vo výzve zverejnenej na internete na http://www.peticie.com/otvorena_vyzva_predsedovi_nrsr.
Verejne na ne upozornili 3. decembra počas pokojného protestu pred NR SR pri múroch Bratislavského hradu. Podľa protestujúcich sa unikátne archeologické pamiatky z čias Rímskej ríše nemajú zasypávať a ani premiestňovať, ale majú sa zrekonštruovať a sprístupniť odbornej aj laickej verejnosti. Na proteste zazneli aj obavy z následkov, ktoré môže mať stavba garáží pre celý hradný vrch, napríklad aj pre statiku tunela pod hradným kopcom. Hneď po proteste s nimi o téme ochrany vzácnych pamiatok hovorili Peter Pellegrini spolu s vedúcim Kancelárie NR SR Danielom Guspanom a generálnym projektantom stavby Ivanom Masárom.
Predseda parlamentu Peter Pellegrini 3. decembra, ešte pred konaním protestného zhromaždenia pred parlamentom, informoval, že podzemné garáže plánované na Hrade budú slúžiť verejnosti a nie poslancom. Zároveň zdôraznil, že plánovaná výstavba podzemných garáží neohrozí pamiatky z keltských dôb objavené na severnej terase Hradu. Pre ochranu pamiatok sa vjazd do garáže posunul. Časť nálezov sa po dohode s pamiatkarmi zakonzervuje a zasype zemou, časť pamiatok sa sprístupní verejnosti.
Unikátne stavby, ktoré si dali postaviť rímskymi staviteľmi Kelti, objavili archeológovia v minulom a tomto roku na severnej terase Hradu, pod bývalou Zimnou jazdiarňou z čias Márie Terézie, v okolí bývalej barokovej záhrady. Takéto stavby mimo územia Rímskej ríše doteraz neobjavili. Zachovali sa tu dvetisíc rokov staré múry, fragmenty zdobenej dlážky, ucelená liata dlážka, interiérová omietka. Výskum odkryl vzácne zlaté a strieborné keltské mince, rímske mince z 1. storočia p. n. l. a ďalšie artefakty. Objavy rímskych stavieb z obdobia ešte pred vznikom hranice Rímskej ríše, Limes Romanus, sú natoľko dôležité že sa naši archeológovia s nimi zapojili do Európskeho projektu Danube Limes Brand. V oblasti náleziska plánujú obnoviť barokovú záhradu s artefaktmi z minulosti a pod jej úrovňou vzniknú podzemné garáže.
