BRATISLAVA - Učitelia by počas leta už nemali dočasne končiť na úradoch práce. Zabezpečiť to má pozmeňujúci návrh k novele Zákonníka práce, ktorý dnes schválili poslanci Národnej rady (NR) SR k novele Zákonníka práce.
Po novom sa tak upravuje trvanie pracovného pomeru na určitú dobu pri pedagogických zamestnancoch. "Upravuje sa najkratšia dĺžka trvania pracovného pomeru na určitú dobu s pedagogickým zamestnancom okrem zahraničného lektora na obdobie školského roka, ktorý sa končí 31. augusta kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol tento pomer dohodnutý," uvádza sa v spoločnej správe k novele Zákonníka práce.
Toto ustanovenie sa nebude vzťahovať na pedagogických pracovníkov, s ktorými bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú z dôvodu zastupovania. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR upozornilo už v októbri tohto roka na základe štatistík úradov práce, že školy počas leta učiteľov prepúšťajú a následne ich opäť prijímajú do pracovného pomeru. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) preto vtedy avizoval, že tento problém spolu s ministrom školstva Petrom Pellegrinim (Smer-SD) chce vyriešiť.
"Nemôžeme to nechať tak, lebo učitelia sú zneužívaní a považujem to za absolútne amorálne, aby boli prijímaní len na 10 mesiacov, a to s jediným cieľom - dva mesiace počas prázdnin ušetriť ich plat. Preto je tu tento návrh aj dohoda s ministerstvom školstva a vzhľadom na to, že je otvorený Zákonník práce, riešime tento problém. Dali sme aj vonkajšie prísľuby," zdôvodnil Richter.
Zamestnávanie cez agentúry sa od januára sprísni
Parlament schválil novelu Zákonníka práce, ktorou sa od začiatku budúceho roka sprísnia podmienky pre agentúrne zamestnávanie. Vláda Roberta Fica zavádza princíp spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníka. Agentúrny zamestnanec musí mať totiž rovnaké mzdové podmienky ako interný zamestnanec, ak obaja vykonávajú rovnakú alebo podobnú činnosť. Ak sa zistí, že agentúrny zamestnanec nie je rovnako odmeňovaný, tak zodpovednosť za doplatenie rozdielu bude nielen na agentúre, ale aj na užívateľskom zamestnávateľovi.
Od začiatku budúceho roka sa tiež zavedie prezumpcia dočasného pridelenia. Tá bude spočívať v tom, že ak výkon práce napĺňa všetky znaky agentúrneho zamestnávania, bude sa táto práca považovať za dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi. Medzi tieto znaky bude patriť vykonávanie práce v užívateľskej firme s jej nástrojmi, v jej priestoroch, na pokyny pracovníka užívateľskej firmy a to, že obe firmy, ktoré uzavreli obchodnú zmluvu, majú rovnaký alebo podobný predmet podnikania.
Rezort práce a sociálnych vecí v novele pracovného kódexu zakazuje ďalšie dočasné prideľovanie zamestnanca počas trvania dočasného pridelenia a stanovuje maximálnu dĺžku dočasného pridelenia u toho istého užívateľského zamestnávateľa. Dočasné pridelenie u toho istého zamestnávateľa bude trvať najviac dva roky s tým, že ho počas dvoch rokov možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac štyrikrát. Ak by toto obdobie malo trvať dlhšie, zamestnávateľ bude musieť agentúrneho pracovníka prijať ako interného zamestnanca. Ak sa dočasné pridelenie zamestnanca dohodlo pred 1. januárom 2015, musí sa ukončiť najneskôr 31. decembra 2016.
Dočasné pridelenie agentúrneho zamestnanca nebude možné na vykonávanie prác, ktoré patria do štvrtej rizikovej kategórie. Ide o práce s najvyššou mierou zdravotného rizika. Na pracovnú cestu bude môcť zamestnanca počas dočasného pridelenia vyslať len jeho užívateľský zamestnávateľ, a nie agentúra dočasného zamestnávania. Ak agentúra uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na určitý čas, bude povinná určiť obdobie trvania tohto pracovného pomeru dátumom jeho skončenia.
Poslanci schválili pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa z definície závislej práce vypustí jeden z jej znakov, ktorým je práca za mzdu alebo odmenu. Ako v spoločnej správe uvádzajú poslanci sociálneho výboru, pri kontrole nelegálneho zamestnávania totiž podnikatelia tvrdia, že si s pracovníkom nedojednali žiadnu odmenu za vykonanie práce a preto nejde o naplnenie definície závislej práce. „ Inšpekcia práce pri skúmaní naplnení znakov závislej práce tak nebude musieť zisťovať dojednanie mzdy alebo odmeny na to, aby mohla vykonávanú činnosť posúdiť ako závislú prácu,“ uvádzajú poslanci.
Parlament spolu so Zákonníkom práce novelizoval aj zákon o pedagogických zamestnancoch. Podľa schváleného pozmeňujúceho návrhu možno pracovný pomer na určitý čas s pedagogickým zamestnancom dohodnúť najkratšie do 31. augusta. Učitelia tak už nebudú cez letné prázdniny odchádzať na úrady práce.
Poslanci však nepodporili pozmeňujúce návrhy od poslancov za SaS Jozefa Mihála a Jany Kiššovej. Tí žiadali vypustiť z vládnej novely ustanovenia, ktorými sa má zaviesť spoločná zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za vyplatenie mzdy rovnako priaznivej, ako patrí porovnateľnému zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa. Liberálni poslanci nezískali podporu parlamentu ani pri návrhu vypustiť z platného Zákonníka práce tzv. minimálne mzdové nároky, ktoré stanovujú šesť hraníc minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Národná rada SR tiež neschválila návrh opozičných poslancov na čele s Jozefom Mihálom, aby mohli zamestnanci so súhlasom zamestnávateľa presunúť časť svojej dovolenky na kolegu.
NR SR schválila novelu zákona o vodách
Parlament dnes schválil novelu zákona o vodách, ktorú poslanci do druhého čítania posunuli ešte začiatkom leta. Neskôr sa rokovanie o tomto zákone zastavilo a pre kritiku opozície vláda predstavila nový ústavný zákon, ktorý zakazuje vývoz vody za hranice SR.
Návrh nadväzuje na ústavnú novelu, a preberá jej hlavné časti. Vodu odobratú z vodných útvarov na území SR nebude možné prepravovať cez hranice dopravnými prostriedkami a potrubím. Právna norma zdôrazňuje potrebu ochrany podzemných vôd v chránených vodných oblastiach s dôrazom na teritórium Žitného ostrova. Po novom bude v chránených územiach zakázaná výstavba produktovodov.
Novela zavádza lehoty na povolenia odberu povrchových a podzemných vôd na 10 rokov. Tým sa má vytvoriť priestor pre ochranu vôd a ich spravodlivé prerozdeľovanie. Novela takisto zavádza nový sadzobník pokút za znečisťovanie vody. V prípade mimoriadneho znečistenia môže štát uložiť vinníkovi pokutu 165-tisíc eur.
V súvislosti s implementáciou Operačného programu Kvalita životného prostredia na roky 2014 až 2020 tiež zavádza spoplatnenie závlahovej vody pre poľnohospodárov a optimalizuje poplatky za odber povrchových a podzemných vôd. Poplatky za užívanie vôd vrátane poplatkov za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy budú príjmom Environmentálneho fondu
Návrh novely vyplýva z uznesenia vlády Voda ako strategická surovina štátu a návrhu na jej ochranu a trvalú udržateľnosť vo vzťahu k cezhraničnému nakladaniu s vodou odobratou zo zdrojov situovaných na území Slovenskej republiky. Takisto zosúlaďuje našu legislatívu s európskou rámcovou smernicou o vode a smernicou Európskej komisie o ochrane podzemných vôd.
S emisiami oxidu siričitého a dusíka obchodovať nebudeme
Slovensko vyradí emisie oxidu siričitého a oxidu dusíka z medzinárodného obchodovania s emisiami. Vyplýva to z novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami z dielne ministerstva životného prostredia, ktorú dnes schválil parlament. Naďalej však budeme obchodovať s emisiami oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov.
Cieľom tohto kroku je zjednodušiť a zefektívniť obchodovanie s emisiami. Slovensko totiž splnilo emisné stropy stanovené v roku 2010 na vypúšťanie emisií spomínaných plynov bez nutnosti obchodovania s nimi. Ich emisie sa takisto sprísňovaním kritérií zo strany štátu a aplikovaním smerníc Európskej únie naďalej znižujú. Systém obchodovania s emisiami oxidu siričitého a oxidu dusíka tak fungoval len formálne a predstavoval zbytočnú administratívnu záťaž pre štátne orgány aj pre prevádzkovateľov zariadení, ktoré produkujú emisie.
Medzinárodný systém obchodovania s emisiami sa pre oxid siričitý a oxid dusíka uplatňuje od roku 2002. Hlavným dôvodom zavedenia tohto systému bolo vytvoriť nástroj na obmedzovanie emisií znečisťujúcich látok, pre ktoré sú ustanovené národné emisné stropy. Prvé národné emisné stropy, ktoré nesmeli členské štáty Európskej únie prekročiť, boli ustanovené na rok 2010. Národné emisné stropy na roky 2020 a 2030 zatiaľ nie sú stanovené.
Novela zároveň umožní Recyklačnému fondu podporiť z jeho prostriedkov Environmentálny fond pri činnostiach zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.
