BRATISLAVA - Slovenská národná strana (SNS) si s úctou pripomína 25. výročie novembrových udalostí, ktoré sa začali veľkou študentskou demonštráciou v Bratislave podvečer 16. novembra 1989 a vyvrcholili 29. novembra 1989 zrušením článku 4 vtedajšej ústavy o vedúcej úlohe komunistickej strany. Vyhlásil to predseda SNS Andrej Danko.
"V tejto súvislosti však musíme pripomenúť aj sklamanie občanov, ktorí si 25 rokov uťahujú opasky, že nie za takýto štát sme štrngali kľúčmi," konštatoval predseda SNS. "Občania sa tešili, že už nebudú musieť, obrazne povedané, nosiť povinne červené trenírky na telesnej. Dvadsaťpäť rokov po Nežnej revolúcii však máme opäť vládu jednej strany, pričom štát si neplní základné povinnosti voči občanovi," tvrdí.
"Po Nežnej revolúcii sme očakávali silný štát, ktorý bude pomáhať slabým, vážiť si tých, ktorí vytvárajú hodnoty, a trestať tých, ktorí porušujú pravidlá. To je úloha silného štátu so silnou demokraciou. Dočkali sme sa len anarchie, rozkrádania a vyciciavania tých najslabších. Občan sa na štát nemôže spoľahnúť a výhody si užívajú len vyvolení. Našou úlohou však je vrátiť občanovi silný štát, vrátiť mu do rúk strategické podniky, pretože len tak môžeme zabezpečiť, aby štát bol občanovi reálne nápomocný," dodal Danko.
Podpredseda SNS Anton Hrnko konštatoval, že revolučné zmeny z konca roka 1989 nám priniesli nielen všeobecnú demokratizáciu pomerov, liberalizáciu ekonomiky a iných sfér spoločenského života, ale aj, a to prvýkrát v modernej histórii, dekriminalizáciu túžby a politickej práce za národnú suverenitu Slovákov vo vlastnom nezávislom štáte.
"Od vstupu Slovákov do európskej politiky ako samostatného národného subjektu v revolúcii 1848 - 1849 až do pripomínaného dátumu boli slovenské politické snahy škandalizované ako panslavizmus, separatizmus, fašizmus, označované za reakčné, protimaďarské, protičeské, protieurópske a trestané ťažkými žalármi, neraz aj trestom smrti," pripomenul.
"November 1989 uzavrel túto kapitolu a Slováci si konečne mohli formovať svoje politické ciele aj smerom k získaniu suverénnej národnej štátnosti. Je navždy zapísané v slovenských dejinách, že to bola práve SNS, ktorej november 1989 umožnil po 51 rokoch obnoviť svoju činnosť, čo vytýčila pred slovenskú spoločnosť myšlienku slovenskej štátnej a národnej suverenity a v spolupráci s ďalšími subjektmi ju aj realizovala," dodal Hrnko. Zdôraznil, že pri tejto príležitosti sa nesmie zabudnúť na všetky obete, ktoré naši predkovia i mnohí ešte žijúci súčasníci priniesli v zápase za slobodu, demokraciu, právny štát a suverénne právo slovenského národa na vlastné sebaurčenie.
"Revolúcia z novembra 1989 vyvolala vo väčšine občanov Slovenskej republiky aj očakávania v oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej i v ďalších sférach spoločenského života. Musíme sebakriticky priznať, že len málo z tých očakávaní sa splnilo pre prevažnú časť nášho obyvateľstva," tvrdí Hrnko.
"Slobodné cestovanie je príliš málo na to, aby sme mohli byť spokojní. Najmä, keď ho väčšina využíva len na hľadanie práce v zahraničí alebo si ho nemôže finančne dovoliť," dodal. "Predchádzajúce vlády urobili len veľmi málo pre to, aby sa náš občan cítil vo svojom vlastnom štáte konformne a bol ochotný aj prinášať obete na oltár vlasti, ako to robili naši predkovia. Musíme vrátiť štát občanovi. Slovenský občan musí cítiť, že jeho štát je silný a schopný plniť svoje povinnosti voči nemu vo všetkých oblastiach, počnúc bezpečnosťou a obranou a končiac školstvom a kultúrou. SNS sa celou svojou váhou zasadí o to, aby sa tak stalo," uzavrel Hrnko.
Medzi obeťami komunistického režimu boli aj členovia evanjelickej cirkvi
Medzi stovkami ľudí umučených v komunistických táboroch, popravených alebo roky väznených po nespravodlivých politických procesoch či nemilosrdne zastrelených pri pokuse dostať sa za železnú oponu boli i viacerí evanjelickí farári, študenti teológie, ale aj mnohí neordinovaní členovia evanjelickej cirkvi, ktorí sa nebáli otvorene sa priznávať k viere. Pri príležitosti dnešného štátneho sviatku Dňa boja za demokraciu to pripomenuli generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) Miloš Klátik a generálny dozorca tejto cirkvi Imrich Lukáč.
"Patrí im za to právom naša úcta i vďaka. Vážme si a nezapredajme slobodu, za ktorú aj oni zápasili," uviedli členovia predsedníctva ECAV vo vyhlásení zaslanom médiám. Pripomenuli tiež, že vďaka novembrovým udalostiam v roku 1989 sa mohol s novou silou rozbehnúť život aj v zboroch evanjelickej cirkvi. Vybudovali sa viaceré chrámy a zborové centrá, vzrástol počet členov cirkvi, rozvinula sa misijná práca. Tiež sa na školách obnovilo vyučovanie náboženskej výchovy, ako aj viaceré evanjelické cirkevné školy a boli založené nové.
So získanou slobodou sa podľa predstaviteľov ECAV nie vždy zaobchádzalo "náležite, múdro, nesebecky, spravodlivo a s láskou". Ľudí v súčasnej spoločnosti z ich pohľadu pokorujú mnohé negatívne javy. "Musíme sa stále učiť, ako slobodu čo najlepšie, najmúdrejšie a najzodpovednejšie využívať, ako s ňou zaobchádzať," zdôraznili v dnešnom vyhlásení.
Na kúpu tovarov v súčasnosti Slováci musia odpracovať menej hodín
Na kúpu tovarov v súčasnosti musia Slováci odpracovať menej hodín ako pred 25 rokmi. Ukázala to analýza Poštovej banky. "Dnes stále z úst mnohých Slovákov počuť, že chlieb a mlieko boli za socializmu lacnejšie. A majú pravdu. Na nákup týchto potravín totiž Slováci musia v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako pred 25 rokmi. Na druhej strane ale na väčšinu z vybraných tovarov už v súčasnosti pracujeme kratší čas," priblížila analytička Poštovej banky Dana Vrabcová.
Za bežný nákup obsahujúci chlieb, maslo, salámu, syr eidam, vajcia, polotučné mlieko, bravčový bôčik, zemiaky, jablká a pivá by museli v roku 1989 zaplatiť ľudia 67 korún československých (Kčs), respektíve odpracovať 216 minút. "V súčasnosti ich vyjde takýto nákup na 14 eur, čo pri priemernej mzde predstavuje 161 odpracovaných minút, teda takmer o hodinu kratší čas," vyčíslila Vrabcová.
Podstatne kratší čas potrebujú ľudia odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. "Napríklad na farebný televízor museli v roku 1989 ľudia odpracovať desaťnásobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor," doplnila Vrabcová.
Naopak, viac hodín v práci musia ľudia stráviť, ak plánujú v súčasnosti kúpiť nehnuteľnosť. "Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20.000 až 40.000 Kčs, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur," pripomenula analytička s tým, že v roku 1989 museli Slováci na jeden štvorcový meter plochy bytu odpracovať približne štyri dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní. "Na druhej strane čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky," doplnila Vrabcová.
Analytička tiež pripomenula, že za socializmu na rozdiel od súčasnosti v praxi neexistoval pojem nezamestnanosť. "Je tak pochopiteľné, že dnešná domácnosť, v ktorej hlava rodiny prišla o prácu alebo jej strata miesta hrozí, vníma svoju životnú úroveň a schopnosť nakúpiť si tovary a služby oveľa horšie. To isté platí pre ľudí, ktorí vidia na výplatnej páske oveľa menšie sumy, ako je priemerná mzda," konštatovala Vrabcová.
Čo sa ale za posledných 25 rokov nepochybne podľa nej zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. "Nedostatok mäsa, ovocia, vybavenia domácností či hračiek nútil ľudí stáť v dlhých radoch pred obchodmi. Dnes si v rade postoja zväčša len pri pokladnici a dokonca sa k nim zo západu dostáva trend, že im reťazce prinesú potraviny až rovno k ich dverám," dodala Vrabcová.
November 1989 sa bude chápať podobne ako rok 1968
Ak budeme sledovať za každým prelomovým rokom v našej histórii aj inštitucionálny ekonomický motív, udalosti 17. novembra sú de facto dokončením toho, čo začal rok 1968. Pri svojom pohľade na november '89 to uviedla riaditeľka Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Martina Lubyová.
"Roky 1968 a 1989 mali spoločného menovateľa, v oboch prípadoch bola impulzom pre udalosti snaha o prekonanie komunizmu a socializmu," vysvetlila Lubyová. "Preto sa rok 1989 bude s odstupom času vnímať v histórii Československa i Slovenska podobne," dodala. Vyjadrila tiež presvedčenie, že november 1989 ostane vo vedomí Slovákov zachovaný ako významný dátum. "Tak ako sú v našej histórii okrem roku 1968 vnímané aj udalosti z roku 1848 či z februára 1948," skonštatovala riaditeľka Prognostického ústavu SAV.
Podľa jej názoru nás viacero prelomových dátumov čaká aj v budúcnosti. "Menej je jasné to, proti čomu budú musieť bojovať ďalšie generácie," priznala. Myslí si však, že hnacím motorom bude opäť nespokojnosť s ekonomickými pomermi, napríklad s nezamestnanosťou, nízkym ohodnotením práce ľudí, či s chudobou. Významne však do turbulencie budúcich období zasiahne podľa Lubyovej boj "malých" proti "veľkým".
"Teda individuálnych, početných a veľmi rozmanitých ľudí, ktorí ťažko hľadajú spoločnú reč a ťažko sa organizujú na jednej strane a vysoko organizovaných globálnych subjektov, firiem či reťazcov, ovládaných niekoľkými jednotlivcami, na strane druhej," vysvetlila. Ako dodala, konflikt je založený na tom, že "veľkí hráči" a ich aktivity sú do veľkej miery skryté a tí "malí" sú frustrovaní z toho, že nevidia a nevedia, kým a ako sú vlastne ovládaní alebo dokonca vykorisťovaní.
"Budúca generácia teda bude musieť vybojovať boj za nastolenie lepšej globálnej správy spoločnosti," uviedla Lubyová. Je presvedčená, že to bude ťažký boj, ktorý bude mať svoje obete aj hrdinov. "Útechou je, že v ňom slovenský občan nebude sám – tak ako nebol sám ani v roku 1848 či 1989," dodáva prognostička.
