BRUSEL - Slovensko sa stotožnilo so závermi summitu EÚ zameraného na klimaticko-energetickú politiku do roku 2030. Po skočení zasadnutia Európskej rady v Bruseli to uviedol predseda vlády SR Robert Fico.
"Na jednej strane ide o ambiciózne ciele, ktoré chceme spoločne presadzovať na svetovej klimatickej konferencii v decembri 2015, ale na druhej strane lídri EÚ zabezpečili určitú mieru racionality a tieto záväzky by nemali ísť proti konkurencieschopnosti Európy," zhodnotil Fico výsledky summitu.
Pri cieli EÚ znížiť emisie oxidu uhličitého o 40 percent (oproti stavu z roku 1990) Fico upozornil, že je pre nás dôležité, že bude pokračovať bezodplatné prideľovanie emisných kvót pre energeticky náročné priemyselné podniky. To podľa neho zabráni tomu, aby niektoré firmy opustili územie SR v prospech krajín, ktoré majú menej prísne pravidlá.
Premiér pripomenul, že Slovensko a krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ku ktorej sa priklonili aj ďalšie členské štáty únie, dosiahli diplomatický úspech, keď sa do záverov zasadnutia podarilo presadiť finančné kompenzačné mechanizmy, ktoré prispejú k zmierneniu záťaže najmä v chudobnejších členských krajinách únie.
Podľa jeho slov by sa desať percent "povoleniek" malo rozdeliť medzi krajiny s nižším HDP, zvyšných 90 percent medzi ostatné členské štáty. Zároveň sa podarilo presadiť aj myšlienku novej rezervy na úrovni troch miliárd eur, pričom pre Slovensko by malo ísť na podporu energetických inovačných projektov okolo 300 miliónov eur.
V oblasti obnoviteľných zdrojov energie Fico spresnil, že úspech vidí v tom, že sa tu nebudú stanovovať národné ciele, pričom krajiny majú právo na vlastný energetický mix.
Tretím pilierom klimaticko-energetického balíka 2030 bola energetická efektívnosť. Premiér pripomenul, že dohodnutých 27 percent znamená indikatívny ukazovateľ. Slovensko tu chce spolupracovať s krajinami V4 a ďalšími štátmi, aby bol čo najmenší tlak na zvyšovanie cien energie, k čomu prispieva aj masívna podpora obnoviteľných zdrojov energie v EÚ.
V sektoroch, ktoré nespadajú pod schému obchodovania s emisnými kvótami - doprava, poľnohospodárstvo, budovy či odpady -, budú mať členské štáty vlastné národné ciele. Ich výška sa líši podľa ekonomickej vyspelosti každého štátu. Fico zdôraznil, že pre SR to znamená menšiu mieru znižovania emisií v porovnaní s priemerom EÚ.
Poslednou tému klimaticko-energetického balíka bolo prepájanie energetických systémov v Európe. Pre Slovensko je úspechom, že v záveroch summitu je zmienka o severojužnom plynovom koridore ako o strategickom projekte, ktorý prispeje k energetickej diverzifikácii v Európe. Politická podpora pre tento projekt podľa Fica uľahčí jeho realizáciu, čím sa umožní tranzit plynu od Poľska po Chorvátsko a vytvoria sa podmienky na jeho spolufinancovanie z európskych zdrojov.
"Presadili sme si vlastné národné mixy. Pre Slovensko je to najmä jadrová energia ako kľúčový prvok pre zvyšovanie energetickej bezpečnosti a prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku," povedal Fico.
