BRATISLAVA - Krajiny Európskej únie (EÚ) musia byť jednotné, a to nielen v zahraničnopolitických otázkach. Počas dnešného stretnutia sa na tom zhodli prezident SR Andrej Kiska a kancelárka Spolkovej republiky Nemecko Angela Merkelová. Témou ich rozhovoru boli súčasné kľúčové otázky EÚ.
"Zhodli sme sa, že v týchto kľúčových témach musí EÚ hovoriť jednotným hlasom," povedal Andrej Kiska. Prezident spolkovú kancelárku ubezpečil, že Slovensko stojí na strane našich partnerov a podporuje všetky kroky Európskej únie pri podpore a pomoci Ukrajine. Kiska sa zaujímal aj o obsah rozhovorov a výsledky rokovania medzi ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a ruským prezidentom Vladimírom Putinom, ktorých sa Angela Merkelová v Miláne osobne zúčastnila.
Obaja partneri hovorili aj o ekonomickej spolupráci členských krajín Európskej únie. Zhodli sa na tom, že krajiny musia dodržiavať pravidlá, ktoré si dohodli. Dôležitým faktorom pre ekonomický rast je podľa oboch zvyšovanie konkurencieschopnosti. Na rokovaní sa hovorilo aj o zmenách, ktoré prezident SR Andrej Kiska urobil v justícii od nástupu do funkcie.
Angela Merkelová je dnes na pracovnej návšteve Slovenska. Okrem prijatia u prezidenta krajiny absolvuje stretnutie s premiérom SR Robertom Ficom. V aule Univerzity Komenského v Bratislave rovnako prijme čestný titul Doctor honoris causa.
Od prímeria na východe Ukrajiny sme ešte vzdialení
Európska únia nechce vojensky riešiť konflikt na juhovýchodnej Ukrajine. Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej ide hlavne o realizáciu všetkých bodov mierového plánu z Minska uzavretého 5. septembra. K nemu sa hlásia ukrajinský prezident Petro Porošenko a aj ruský Vladimir Putin.
"Od prímeria sme ešte vzdialení," upozornila na dnešnej tlačovej konferencii Merkelová, ktorá je dnes na oficiálnej návšteve Slovenska. Ako pripomenula, od vyhlásenia prímeria zomrelo v danej časti Ukrajiny viac ako 300 ľudí. Poukázala na potrebu zabezpečenia ukrajinsko-ruských hraníc a uskutočnenia víkendových parlamentných volieb na základe ukrajinského práva. "Ide o zabezpečenie teritoriálnej integrity, a to nielen na papieri, ale aj hmatateľnými skutočnými skutkami," podčiarkla.
Premiér Robert Fico je presvedčený o tom, že po realizácii všetkých bodov minskej dohody sa môže otvoriť diskusia o postupnom odstraňovaní zavedených sankcií voči Moskve. "Existuje zhoda v politickej podpore mierového plánu z Minska. Vnímame ho ako významný pokrok v deeskalácii krízy na juhovýchodnej Ukrajine, ale kľúčovou otázkou bude až jeho implementácia. Pokiaľ by bola naplnená táto dohoda, mohla by sa otvoriť diskusia o postupnom odstraňovaní sankcií, ale až po naplnení krokov, ku ktorým sa zaviazali obaja prezidenti," konštatoval.
Pripomenul, že Kyjev má okrem vážnych politických úloh pred sebou aj sociálne, hospodárske a finančné reformy, ktoré označil za neuveriteľne ťažké. Myslí si, že pre politickú generáciu, ktorá vzíde z parlamentných volieb, bude veľmi komplikované ísť až do takej hĺbky, aby si udržala svoje pozície. "Niekedy mám pocit, že Ukrajina očakáva riešenie problémov od všetkých iných len nie od seba. Pozorne budeme sledovať vývoj a aké požiadavky bude mať Ukrajina. Sme pripravení pomôcť, ale budeme chcieť vidieť, aby sa na plnení úloh predovšetkým zúčastňovala samotná Ukrajina,“ deklaroval Fico.
Merkelová potvrdila záujem EÚ v nájdení riešenia v plynovom spore medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá jej pre dlh za predchádzajúci odber stopla dodávky. Porošenko a Putin sa predbežne dohodli na cene plynu, avšak Porošenko vyhlásil, že Kyjev bude potrebovať finančnú pomoc. "Ide o to, aby sme našli preklenovací kredit. Prešli sme dobrú cestu, ale nie sme ešte v cieli. Pokiaľ to bude možné, tak EÚ bude chcieť uzavrieť nejaké riešenia, ale je potreba ďalších rokovaní," uviedla. O tejto téme by mali diskutovať európski lídri tento týždeň na summite v Bruseli.
Podľa nej je potrebné spoločne sa zasadzovať za energetickú bezpečnosť. "Máme záujem na tom, aby rokovania medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom boli uzavreté tak, aby sme v zime mali bezpečné dodávky plynu. Každý musí prispieť svojím dielom, aj Slovensko a teraz sa spoločne snažíme nájsť riešenie," zdôraznila.
Angela Merkelová získala čestný doktorát Univerzity Komenského v Bratislave
Kancelárka Spolkovej republiky Nemecko Angela Merkelová sa stala treťou ženou v histórii, ktorá získala čestný doktorát Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Merkelová si titul prevzala na dnešnom slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady UK.
Rektor UK Karol Mičieta označil titul ako znak rešpektu, úcty obdivu voči Merkelovej vedeckej i štátnickej práci. "Taktiež ako prejav uznania výnimočného prínosu k medzinárodnej spolupráci so zreteľom na rozvoj Európy a za vašu podporu vzdelávania a vedecko-výskumnej činnosti pre našu spoločnú európsku budúcnosť," dodal Mičieta.
Jozef Masarik, dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, ktorá čestný doktorát pre spolkovú kancelárku navrhla, vo svojom príhovore priblížil vedeckú dráhu Merkelovej i jej spoluprácu s UK: "V období jej štúdia a počas jej vedeckej kariéry aktívne spolupracovala s fyzikálnymi chemikmi - profesorom Urbanom a profesorom Kellem z prírodovedeckej fakulty, ako aj s profesorom Hubačom z fakulty matematiky, fyziky a informatiky našej univerzity," pripomenul Masarik.
Samotná nemecká kancelárka vyzdvihla význam univerzít v oblasti inovácií a rozvoja hospodárstva. "Predstavujú investície do vzdelania, mladých ľudí i celkovej budúcnosti krajiny," povedala. Na akademickej pôde však upozornila aj na to, že univerzity nie sú len miesta pre sprostredkovanie vedomostí. "Sú taktiež priestorom, kde sa vytvára humanita a kde sa ľudia stávajú skutočnými ľuďmi," povedala Merkelová, pripomínajúc pritom odkaz patróna bratislavskej univerzity Jána Amosa Komenského.
Univerzita Komenského v Bratislave udeľuje čestnú hodnosť Doctor honoris causa domácim a zahraničným osobnostiam, ktoré významnou mierou prispeli k rozvoju vzdelania, vedy, kultúry, demokracie, všeľudských hodnôt a osobne sa pričinili o pokrok ľudskej civilizácie šírením vzdelanosti a humanizmu.
Angela Merkelová (v poradí 116. držiteľka čestného titulu UK) sa zaradila do zoznamu významných osobností – čestných doktorov UK, medzi ktorých patria napr. bývalý generálny tajomník OSN Kofi Atta Annan (1999), 14. Dalajláma a nositeľ Nobelovej ceny za mier Tenzin Gyatso (2000) či držiteľ Nobelovej ceny za chémiu Gerhard Ertl (2009). V januári tohto roku si čestný doktorát UK prevzal aj významný svetový mikrobiológ Ján Vilček.
