BRATISLAVA – Za najslabší článok slovenskej diplomacie považuje analytik Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI - Central European Policy Institute) Balázs Jarábik nedostatočnú komunikáciu s verejnosťou o ukrajinskej kríze. "Nevidím žiadne vysvetlenie toho, čo sa deje u nášho najväčšieho suseda. A to, čo verejnosť dostáva od politických predstaviteľov, hlavne od premiéra, je vnútropolitický pohľad," uviedol .
Pripomenul napríklad útoky Kyjeva na slovenskú stranu, ku ktorým sa neskôr pridali aj niektoré štáty EÚ, týkajúce sa zavedenia reverzného toku plynu na Ukrajinu. Minister energetiky Jurij Prodan na jar obviňoval SR z blokovania začatia reverzných dodávok. O tejto téme sa potom hovorilo nielen v Bruseli, ale aj v USA. "Chýbal mi vtedy jasný verejný postoj, odmietnutie a vysvetlenie slovenskej diplomacie, že čo sa presne deje," poznamenal Jarábik.
Nevidí však pri vysvetľovaní ukrajinskej krízy ani žiadnu synergiu medzi mimovládnymi organizáciami, politickými osobnosťami či médiami. "Problém nie je v tom, čo hovorí premiér, ale v tom, že nikto nehovorí nič iné. Tak je potom jasné, že médiá a Ukrajinci reflektujú iba na jedného hráča," upozornil.
To, že premiér svojimi vyjadreniami poškodzuje Slovensko v európskych štruktúrach, označil za časť mediálnej hystérie, pri ktorej logické argumenty vyznievajú úplne inak. "Slovensko si poškodilo svoje meno na Ukrajine, lebo tam naozaj ľudia čítajú, že Fico je proti nim a má tam zlé meno. Práve preto mi chýba jasné verejné logické vysvetlenie a komunikácia z našej strany," zopakoval.
Zdôraznil, že Slovensko pomáha svojmu východnému susedovi reverzom, a to napriek tomu, že dostáva o polovicu menšie dodávky ruského plynu. "Toto je najväčšia pomoc, čo môžeme pre nich urobiť. Ale o tom takmer nikto nehovorí," konštatoval analytik CEPI.
Poukázal na to, že Európska únia nebola na takúto krízu pripravená, pričom udalosti na Ukrajine vníma cez prizmu minuloročného vilniuskeho summitu Východného partnerstva. Očakávalo sa, že vtedajší prezident Viktor Janukovyč tam podpíše Asociačnú dohodu. Na poslednú chvíľu sa, zrejme pod tlakom Moskvy, rozhodol inak.
Balázik pripomenul, že podpis dohody vnímala únia ako svoje víťazstvo v politike Východného partnerstva. "Hovorilo sa o historickom momente a európski lídri sa k tomu postavili tak, že Rusi im toto víťazstvo ukradli. Aj teraz reagujeme emotívne na ukrajinské udalosti presne cez túto prizmu. Vidíme vo všetkom prsty Ruska a Vladimira Putina, čo nám neumožňuje vidieť hlavné príčiny ukrajinskej krízy," podčiarkol s tým, že ide hlavne o domácu krízu, na ktorú Moskva aj Brusel externe vplývajú.
Upozornil, že Asociačná dohoda je v podstate obchodnou zmluvou, veľmi podobnou tej, ktorú v roku 1963 podpísali krajiny vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva s Tureckom. "Snažili sme sa predať niečo ako integráciu, čo v podstate integráciou nie je. Druhá vec je, že Rusi na to nemali reagovať, pretože veľmi dobre vedia, čo je Asociačná dohoda," poznamenal Jarábik.
Podľa neho sa Európania začínajú podobať na Rusov, lebo sa správajú veľmi podobne. Vysvetlil to tým, že Západ obviňuje Moskvu z toho, že robí propagandu, všetko prekrúca, ale keď niekto vystúpi s iným názorom, tak je označený za zradcu a pomocníka Putina. "Západná liberálna demokracia je o tom, že máme rôzne názory, ktoré argumentujeme verejne, a potom nech si väčšina vyberie lepší argument," uzavrel s tým, že práve tá rôznorodosť mu veľmi chýba v západnej diskusii.
