BRATISLAVA - Minister spravodlivosti Tomáš Borec podľa opozičných poslancov Lucie Žitňanskej (Most-Híd) a Daniela Lipšica (nezaradený) obnovením inštitútu justičných čakateľov a právnych čakateľov prokuratúry uzatvára systém justície pred ľuďmi mimo tohto priestoru.
Návrh rezortu spravodlivosti podľa Žitňanskej nerešpektuje realitu a nedáva zmysel. "Inštitút čakateľov na Slovensku znamenal, že sa z veľkej časti justícia stávala rodinným podnikom," konštatoval v závere tretieho dňa 39. schôdze Lipšic. Uznáva, že existujú lekárske či učiteľské rodiny. Za veľký rozdiel však Lipšic považuje, že sudcovia tvoria tretiu zložku moci v štáte po zákonodarnej a výkonnej moci. "Nikde sa však nepíše o tom, že zatiaľ čo prvé dve sú demokraticky volené, tak súdna moc je dedičná. To je smutný príbeh," dodal Lipšic.
Minister spravodlivosti odmieta reči z uzatvárania systému. Výberové konania na miesta sudcov podľa jeho slov naďalej ostanú otvorené aj pre iné právnické profesie, s čim počíta novelizačný balíček zákonov pod hlavičkou novely zákona o Justičnej akadémii. V novele sa upravujú aj viaceré ustanovenia zákonov o sudcoch a prokurátoroch, ktoré sú podľa nálezu ústavného súdu, ktorý bol publikovaný 1. augusta, v rozpore s ústavou. Inštitút justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry zrušili od 1. mája 2011.
Obnovenie inštitútov justičného čakateľa a čakateľa prokuratúry mala vláda už vo svojom programovom vyhlásení. Minister spravodlivosti Tomáš Borec upozorňuje, že inštitút justičného čakateľa nebude fungovať tak ako v minulosti, keď sa práve z týchto ľudí automaticky stávali sudcovia. Systém výberu kandidátov na sudcov zostane otvorený aj pre iné právnické povolania. „Do súdnictva budú mať prístup aj ľudia mimo justičných čakateľov, čiže budú môcť ísť do súťaže s justičnými čakateľmi,“ dodal Borec.
Na nedávny nález ústavného súdu v novele reaguje ustanovenie, ktoré hovorí o zložení výberovej komisie pri výberoch kandidátov na sudcov. Ústavný súd označil za protiústavné, že zmenou za predchádzajúcej vlády nemala súdna moc v komisiách väčšinu členov. Väčšinu mali kandidáti nominovaní ministrom spravodlivosti a parlamentom, kandidáti nominovaní súdnou mocou boli v komisii v menšine v pomere 3:2. Súdna rada po tejto legislatívnej zmene prestala do komisií posielať svojich zástupcov.
Borec po svojom nástupe do funkcie tento pomer v prospech sudcov prakticky zmenil už pred novelizáciou zákona, lebo do komisií nominoval výlučne sudcov. Teraz bude toto pravidlo aj priamo v zákone. Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, dvaja členovia z kandidátov zvolených Súdnou radou SR a jeden člen z kandidátov vymenovaných ministrom. Piateho člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje.
Právna úprava umožní odstrániť aj ďalší problém, ktorý vyplynul z nálezu ústavného súdu a súvisel s možnosťou odvolať predsedu súdu bez udania dôvodu. Do právnej úpravy sa doplnia dôvody odvolania predsedu súdu, ktorými bude porušenie zákonných povinností predsedu súdu. Rozhodnutie ministra spravodlivosti o odvolaní predsedu súdu bude môcť preskúmať najvyšší súd.
