BRATISLAVA - Vládny Smer-SD sa bojí podrobnejších majetkových priznaní. Myslí si to podpredsedníčka Mosta-Híd Lucia Žitňanská. Podľa nej tomu nasvedčuje fakt, že vládna strana doteraz neprišla so svojou avizovanou novelou zákona o konflikte záujmov. Avizoval ju predseda parlamentu Pavol Paška na jeseň, poslanci Smeru-SD hovorili aj o tom, že s ňou príde vláda.
Žitňanská pripomína, že pred parlamentnými voľbami sa k stransparentneniu majetkových priznaní verejných funkcionárov zaviazali všetky strany. Návrh vypracovala pracovná skupina zložená z opozície aj zástupcov Smeru-SD, do pléna sa však ako spoločný nedostal. Podľa Žitňanskej zastavil proces práve Paška. S návrhom prišla následne opozícia sama, ktorá sa bude usilovať o podrobnejšie majetkové priznania aj na nadchádzajúcej schôdzi. Podporu Smeru-SD ešte nemá, bez neho návrh neprejde.
"Predkladáme tento spoločný návrh v tom istom znení, ako bol pripravený, pretože je to posledná šanca, aby sme mohli tento zákon schváliť v riadnom legislatívnom procese tak, aby bol účinný od 1. januára 2015," uviedla za opozíciu Žitňanská. Je to podľa nej posledná šanca, aby voliči mohli vidieť transparentné majetkové priznania politikov pred budúcimi parlamentnými voľbami. Ak aj Smer-SD návrh nepodporí, podľa Žitňanskej je dôležité, aby ľudia videli, kto svoje predvolebné záväzky plní a kto nie.
Návrh, na ktorom sa zhodla opozícia so Smerom-SD a ktorý predkladá dnes opozícia, má priniesť podrobnejší prehľad o majetku verejných funkcionárov, a tým zlepšiť kontrolu. Po novom by sa mali dať lepšie porovnávať majetkové prírastky a legálne príjmy verejného funkcionára. Majetkové priznania by mali podávať všetci verejní funkcionári volení parlamentom.
Mali by priznávať aj dary nad 4000 eur a majetok opisovať. Tiež by mali informovať o prenájme alebo výpožičke. Pokiaľ by funkcionár rozhodoval o veci, na ktorej má osobný záujem, mal by byť povinný svoj osobný záujem oznámiť predtým, ako na rokovaní o veci vystúpi, alebo o nej bude hlasovať. Zmeny by sa mali dotknúť aj pokút za porušenie zákona.
Novela prináša napríklad aj možnosť menšine v parlamentnom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií namietať na Ústavnom súde SR rozhodnutie väčšiny. Dnes sa totiž stáva, že výbor má dať pokutu funkcionárovi napríklad za zle podané majetkové priznanie, no väčšina to odmietne, a tým sa prípad uzatvára. Po novom by rozhodnutie väčšiny mohol Ústavný súd SR zvrátiť.
Opozícia si musí podľa Žitňanskej dohodnúť postup v prípade nočnej schôdze
Opozícia sa musí dohodnúť, akým spôsobom bude postupovať, ak predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) zvolá mimoriadne rokovanie o návrhu na odvolanie ministra práce Jána Richtera na noc. Povedala to dnes novinárom podpredsedníčka Mosta-Híd Lucia Žitňanská. Nechce, aby sa z odvolávania stala len fraška.
"Považovala by som za zlé, ak by výsledkom nášho snaženia bola len nejaká ďalšia hádka," uviedla Žitňanská. Smer-SD podľa nej v poslednej dobe urobil viaceré kroky, ktoré ukazujú, že "mu je bližšia demokracia putinovského typu ako tradície, ku ktorým sa hlásime my". Doktrínou vlády je podľa Žitňanskej klientelizmus. Podpredsedníčka Mosta-Híd tvrdí, že na to treba upozorňovať a ľuďom vysvetľovať, aké je to nebezpečné. "Nachádzame sa v zlomovom momente," poznamenala.
Opozícia podala návrh na odvolanie ministra Richtera 9. októbra. Predsedovi parlamentu Paškovi plyne sedemdňová lehota na zvolanie mimoriadnej schôdze. Avizoval, že návrhy na odvolanie člena vlády budú prerokovávané na nočných zasadnutiach. Opozícia to kritizuje a považuje za nedôstojné. Hovorí o arogancii moci a strachu Smeru-SD z argumentov.
Richter si podľa opozície nezaslúži miesto vo vláde pre viaceré veci. Ministrovi opozícia vyčíta kauzu Star EU aj dotáciu vo výške 23.000 eur, ktorú dostal koncom augusta na vytvorenie štyroch pracovných miest exekútorský úrad Rudolfa Krutého. Opozícia tvrdí, že na odvolanie ministra Richtera je oveľa viac dôvodov, nezvláda totiž podľa nej svoju rezortnú agendu. Pod návrh na odvolanie ministra sa podpísalo 35 opozičných poslancov.
