BRATISLAVA - Zaviesť do nášho právneho systému pravidlá európskej smernice o povolených spôsoboch použitia osirelých diel a vyriešiť problematiku tzv. obchodne nedostupných diel je cieľom novely autorského zákona, ktorú dnes podpísal prezident Andrej Kiska.
Nová právna úprava vypracovaná rezortom kultúry vychádzajúca z európskej smernice má umožniť jednoduchšiu digitalizáciu a šírenie diel a iných predmetov, ktoré sú chránené autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom, pri ktorých však nie je možné určiť alebo nájsť nositeľov práv (tzv. osirelé diela). V týchto prípadoch je v praxi nemožné získať predchádzajúci súhlas nositeľa práv na vyhotovenie rozmnoženiny diela a iného predmetu ochrany a jeho sprístupnenie verejnosti.
Osirelé dielo je slovesné dielo v písomnej forme, napríklad časopis, noviny, knihy, ale napríklad aj ilustrácia či fotografia, pokiaľ je jej súčasťou, notový záznam hudobného diela a audiovizuálne dielo. Podľa novely sa z dôvodu verejného záujmu na použití aj takýchto osirelých diel zavádza nová zákonná výnimka z povinnosti získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti.
Osirelé dielo budú môcť bez súhlasu autora použiť knižnice, školy, múzeá, galérie, archív či napríklad Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav, "avšak výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme". V novele sa zároveň chránia práva autora, ktorý "má v zmysle návrhu právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a má právo na primeranú odmenu za použitie svojho diela", píše ďalej ministerstvo.
Zákon taktiež rieši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel. Vychádza z odporúčaní Memoranda o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel, ktoré 20. septembra 2011 podpísali pod záštitou Európskej komisie zástupcovia európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy. Memorandum sleduje najmä uľahčenie masovej digitalizácie kultúrneho dedičstva. Tzv. obchodne nedostupné diela sú najmä diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch. Zoznam obchodne nedostupných diel vedie Slovenská národná knižnica. Autor diela môže vylúčiť uplatňovanie režimu obchodne nedostupného diela na svoje dielo tak, že namietne zaradenie do zoznamu, alebo požiada o vyradenie zo zoznamu. Súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny obchodne nedostupného diela, jej sprístupňovanie verejnosti a rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva sa bude dať získať prostredníctvom organizácie.
Od roku 2016 bude mať ministerstvo kultúry nový dotačný systém
Dotačný systém ministerstva kultúry bude od roku 2016 fungovať na základe zákona o Fonde na podporu umenia po novom. Pôjde o verejnoprávnu inštitúciu na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, čím sa v značnej miere nahradí súčasný dotačný systém ministerstva. Vyplýva to zo zákona o Fonde na podporu umenia, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska. Informovalo o tom tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR. Pod správou ministerstva kultúry (MK) naďalej ostane poskytovanie príspevkov na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva, ako aj podpora kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a kultúrne poukazy.
Začiatkom budúceho roka sa najskôr vytvoria orgány fondu a prvé žiadosti o podporu sa budú predkladať od 30. novembra 2015. Na budúci rok poskytne ministerstvo fondu mimoriadny príspevok na zabezpečenie jeho prevádzky. Minister kultúry do konca marca 2015 vymenuje členov rady, do 15. apríla zvolá prvé zasadnutie.
Hlavným zdrojom financovania fondu budú príspevky zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry mu každoročne poskytne minimálne 10 miliónov eur plus osobitný príspevok z odvodov prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí ich uhradili do štátneho rozpočtu. Rezort kultúry bude okrem toho oprávnený si vyhradiť, že najviac 20 percent z príspevku do fondu sa prednostne použije na podporu priorít v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu. Fond poskytuje finančné prostriedky formou účelovej dotácie, štipendia alebo pôžičky so splatnosťou najviac päť rokov.
Orgánmi fondu budú rada, dozorná komisia a riaditeľ. Štatutárnym a zároveň najvyšším orgánom fondu bude rada, ktorá bude schvaľovať všetky kľúčové dokumenty fondu, ako aj voliť svojho predsedu a podpredsedu, riaditeľa či vymenúvať členov odborných komisií. Bude mať deväť členov. Minister kultúry bude vymenúvať a odvolávať štyroch členov, profesijné združenia aktívne činné v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu a registrované alebo evidované na MK, piatich. V pôvodnom návrhu boli počty opačné. Túto pozíciu môžu zastávať dve za sebou nasledujúce funkčné obdobia po šesť rokov.
Kontrolným orgánom fondu bude trojčlenná dozorná komisia, výkonným orgánom riaditeľ s právomocou rozhodovať o poskytnutí finančných prostriedkov fondu. Jednotlivé žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov budú posudzovať odborné komisie, ktorých členov vymenuje rada na návrh profesijných združení. Pri poskytnutí finančných prostriedkov jednotlivých žiadateľov bude riaditeľ viazaný odporúčaním odbornej komisie.
Podpísal zákaz ťažby zlata kyanidovým lúhovaním
Ťažba zlata metódou kyanidového lúhovania bude zakázaná. Vyplýva to z novely banského zákona, ktorú dnes podpísal prezident Andrej Kiska. Právnu normu vypracovali poslanci Smeru-SD. Pôvodne podľa Jany Laššákovej, Jána Senka, Michala Bagačku a Emílie Müllerovej mala byť ťažba kyanidovou metódou možná iba v prípade, že ju v referende podporia občania obcí dotknutých území. Smer-SD tak reagoval na situáciu predovšetkým v Kremnici a Detve.
Predkladateľ novely Ján Senko vysvetlil, že po diskusiách so samosprávami a príslušnými štátnymi orgánmi predložili pozmeňujúci návrh, podľa ktorého bude ťažba zlata metódou kyanidového lúhovania zakázaná úplne a nebude sa dať povoliť ani referendom. Plénum pozmeňujúci návrh odobrilo. Poslanec Smeru-SD dodal, že firmy ťažiace zlato si budú musieť hľadať inú technológiu ťažby.
Bilbordy pri cestách by sa mali obmedziť
Bilbordy pri cestách by sa mali obmedziť. Vyplýva to z novely stavebného zákona, ktorú dnes podpísal prezident Andrej Kiska. Právnu normu predložili poslanci Národnej rady SR za Smer-SD Renáta Zmajkovičová a Igor Choma.
Príkladom nedostatočnej legislatívy sú reklamné zariadenia, ktoré nie sú jednoznačne pevne spojené so zemou, čím de facto obchádzajú podmienky a povinnosti stavebného zákona, vysvetlil Choma. Nová legislatívna úprava podľa neho zavádza nový pojem „reklamná stavba“, ktorý spresňuje doterajší nejednoznačný výklad pevného spojenia so zemou a zahŕňa už aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ktoré doteraz neboli stavbami, ale len hnuteľnými vecami, keďže boli upevnené napríklad o betónový kváder. Návrh tiež sprísňuje zákonnú reguláciu povoľovania vonkajšej reklamy. Taktiež ruší možnosť dodatočného povolenia stavby, čím by sa zabránilo nejednotnému konaniu stavebných úradov. Nová právna úprava taktiež rieši čierne stavby uložením pokuty pevnými sumami, čím sa odstránia viaceré prieťahy vo vymáhaní pokút v odvolacom konaní.
Zásadný rozdiel medzi novým návrhom a pôvodným návrhom zákona Zmajkovičovej je v tom, že nová právna úprava neráta s vytvorením tzv. ochranných zón. Hlavným cieľom pôvodného návrhu z roku 2012 bolo totiž obmedzenie umiestňovania informačných, reklamných a propagačných zariadení. Návrh mal presne vymedziť, kde nie je možné umiestňovať tieto zariadenia, teda kde to zákon výslovne zakazuje.
Novela poslancov za Smer-SD čiastočne definuje pásmo, v ktorom sa sprísňujú podmienky pre umiestnenie reklamných stavieb. Týmto pásmom je priestor mimo obcí a miest pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a cestách I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Toto pásmo má byť 100 metrov od cesty.
