ROZHOVOR s europoslancom Kukanom: Takých obohratých platní ako Sulík je v Bruseli veľa!

„Keď budem chcieť, budú ruskí vojaci o dva dni nielen v Kyjeve, ale aj v Rige, Vilniuse, Tallinne, Varšave a Bukurešti,“ vyjadril sa minulý týždeň Vladimir Putin Ukrajinský prezident Porošenko citoval jeho slová predsedovi Európskej komisie José Manuelovi Barrosovi. Čo si myslíte o týchto vyjadreniach Putina a čo znamenajú pre Európu?

• Takéto vyjadrenia ruského prezidenta sú nebezpečné a nezodpovedné. Aj keď ich treba vnímať ako vyjadrenia v konkrétnej historickej situácii a v súvislosti so všetkými okolnosťami s nimi spojené, Európa ich musí brať vážne, lebo  nech je to už akokoľvek, sú to slova  prezidenta štátu, s ktorým chce EÚ rozvíjať pozitívne vzťahy. A takéto vyhlásenia vážne podkopávajú vzájomnú dôveru.

Sú to len silné slová, alebo je Putin toho schopný?

• Sú to silné slová, ktoré si ruský prezident môže dovoliť povedať, ale nemyslím si, že je  schopný ísť ďalej ako je rovina slovných vyhlásení.

Je Putin nebezpečný šialenec?

• Myslím si, že nie je. Má však vlastné predstavy o usporiadaní sveta, hlavne Európy, v ktorom vidí podstatne silnejšie postavenie Ruska, ako má tento štát dnes a skúša to v praxi, ako by sa mu tieto jeho vízie mohli naplniť.

Hrozí Európe tretia svetová vojna?

• Nemyslím si, že Európe hrozí tretia svetová vojna. Všetci hráči, ktorí by sa jej mohli zúčastniť vedia veľmi dobre, čo by takáto vojna znamenala a to ich od nej odradí.

Mala by Európa voči Rusku postupovať ešte radikálnejšie? Napríklad nedovoliť bežným Rusom cestovať do Európy.

• Európa môže reálne proti Rusku postupovať tak, ako sa dokáže zjednotiť. A tá jednota tu chýba. Neverím v správnosť nejakých radikálnych postupov. Veď všetky opatrenia proti Rusku sa robia preto, že nebolo možné dohodnúť sa s nim na zastavení jeho akcií, ktoré sú porušením medzinárodnoprávnych noriem. Európa by dala prednosť politickej, či diplomatickej dohode. Tá ale zo strany Ruska nebola možná a preto sa pristupovalo k rôznym sankciám. Ak ste pozorne sledovali, vyhlásenia sankcií boli vždy sprevádzane dovetkom, že ak by sa  Rusko stiahlo, EU by sankcie znovu prehodnotila. A aké radikálnejšie sankcie? To máme poslať zbrane, alebo vojakov? Veď to by mohlo priviesť k situácií, ktorú nikto nechce.

Je Rusko aj v Europarlamente téma číslo 1?

• Áno. Rusko a Ukrajina sú v Európskom parlamente témami číslo jedna. Hneď po nich nasleduje situácia na Blízkom Východe - Irak, Syria a postup proti Islamskému štátu. Sú to jasné dominantné témy rokovaní Európskeho parlamentu vo všetkých výboroch a vo všetkých súvislostiach.

Slovensko patrí medzi jednu z mála krajín, ktoré nesúhlasia s tvrdšími ekonomickými sankciami voči Rusku. Nepoškodzujeme si tým renomé v Európe?

• Áno. Slovensko malo vo viacerých prípadoch odlišné stanoviská ako väčšina členských štátov Únie. Premiér to zdôvodňoval záujmami Slovenska , ktoré by boli podľa neho poškodene v prípade zavedenia opatrení proti Rusku. Bola to však od neho taká politická hra, pretože v európskom kontexte bolo Slovensko vždy súčasťou dohodnutých sankcii, takže sme sa k nim pripojili a odsúhlasili ich. Doma však premiér používal úplne inú rétoriku, takže tu šlo o politickú dvojtvárnosť

Čo na to povedali a hovoria ostatní partneri v Európe?
- Ostatné štáty si toho všimli a zaregistrovali to, ale ich reakcie boli skôr v rovine otázok, ktoré náš postoj nechápali.

Podľa Fica na „sankčnú vojnu“ doplatia Slováci kvôli plynu. Už teraz ho dostávame menej. Je Ficov postoj v tomto smere obhájiteľný?

• Ficov postoj, ktorým sa snaží ukázať, že mu ide o záujmy Slovenska je jeho politická hra, ktorou chce získať body na Slovensku. V takejto situácii v Európe platí, že ak chceme ukázať silu a akcieschopnosť, tak každý štát musí k tomu prispieť a má byť vedený snahou posilňovať spoločnú zahraničnú a obrannú politiku EU. Iba vtedy môžeme byť dôveryhodným svetovým hráčom. Takže zdôrazňovanie spoločných a nie národných záujmov je v takejto situácii na mieste.

V europarlamente máte nováčika euroskeptika a odporcu Eurovalu Richarda Sulíka. Je takýto človek s takýmito postojmi prínosom pre europarlament?

• Takých poslancov ako je Richard Sulík je v Európskom parlamente mnoho, ibaže tento je zo Slovenska. Treba si uvedomiť, že v EP sú zastúpené všetky možné politické strany a prúdy z celého európskeho kontinentu. Richard Sulík vo svojich doterajších niekoľkých vystúpeniach na pôde parlamentu vystupuje ako kritik, ktorý chce jeho prácu zlepšiť a zefektívniť. Len používa argumenty, ktorú sú už takpovediac obohrané. Slovenské média im však venujú neprimerane veľkú pozornosť a neuvedomujú si, že vlastne tým tiež priznávajú, že o skutočných problémoch EP tiež vedia len malo.

Už sa zaradil do skupiny, ktorá presadzuje len jedno sídlo pre europarlament, aby sa ušetrilo ročne 114 miliónov Eur vynakladané na sťahovanie úradníkov a podobne. Všetky vlády v Európe počas krízy šetria. Prečo vlastne europarlament nemá len jedno sídlo?

• O problematike jedného sídla sa v EP hovorí hádam odkedy vznikol. Europoslanci často široko diskutujú o takejto možnosti a vymieňajú si názory a argumenty pre a proti takému riešeniu. Je pravda, že sťahovanie z Bruselu do Štrasburgu a po štyroch dňoch zase späť do Bruselu je nákladne a je to mrhanie peňazí. Problém je v tom, že súčasné usporiadanie je v súlade so zmluvami o fungovaní Európskej únie. Ak by sa to malo zmeniť, bolo by tieto zmluvy treba otvoriť.

A v čom je potom problém?

• To sa zdá na prvý pohľad ľahké, ale je to naopak. Nikto nemá záruku, že takéto rokovania by nepriniesli skomplikovanie európskej spolupráce. A navyše negatívne stanovisko Francúzska k jednému sídlu je absolútne kategorické. Čiže toto usporiadanie sme my zdedili a nemáme nijaké tromfy k tomu, aby sme ho zmenili. Podľa mňa to zostane populárnou témou, bude sa o tom opakovane hovoriť, tak ako doteraz, ale som veľmi skeptický, či sa to niekedy vyrieši.

Rieši túto tému europarlament, či ju považuje za zbytočnú?

• Jedna budova v jednom meste by celkom určite pre potreby Európskeho parlamentu nestačila. V tejto debate sa niekedy zabúda na to, že rozpočet Európskej únie vyzerá na prvý pohľad obrovský, ale keď si uvedomíme, že sú to financie na fungovanie viacerých európskych inštitúcii a keď si prepočítame, koľko to stojí jedného obyvateľa EÚ, tak nám vyjdú nízke čísla.

Vy si nemyslíte, že jedna budova v jednom meste by stačila?

• Problematika jedného sídla EP zostane naďalej aktívne diskutovanou otázkou. Ideu považujem za správnu, len ak budeme chcieť, aby bola aj úspešná a realizovateľná, bude treba racionálnou argumentáciou, kombinovanou so systematickým, dlhodobým politickým tlakom pôsobiť na postupnú pozitívnu zmenu v jednotlivých štátoch. Významnú úlohu v tom
  môže zohrať tlak verejnosti.

Už niekoľko rokov sa krajiny zmietajú v ekonomickej kríze, ktorá nie a nie skončiť. Dotkla sa vôbec ekonomická kríza europoslanov?

• Ekonomická kríza sa poslancov nejako výrazne nedotkla. Zmrazili sa platy a parlament prijal úsporné rozpočtové opatrenia, ktoré obmedzili  niektoré činnosti parlamentných výborov, či delegácií.

Na Slovensku sa často riešia výhody europoslancov. Plat okolo 15 tisíc mesačne. Dôchodok 3,5 percenta z platu za každý rok strávený v europarslamente, čo je cca 2800 eur. Odstupné vo výške platu za 6 až 24 mesiacov, ak si nenájdu prácu. Príspevky na asistentov vo výške vyše 21 000 Euro a jazykové kurzy do 5000 Euro. Zdá sa, že to je vysnené povolanie. Nie je to zbytočný luxus?

• Otázka postavenia europoslancov sa na Slovensku rieši naozaj často a patrí k populárnym mediálnym témam. Neviem, čo v ostatných členských štátoch, možno s výnimkou susedného Česka - je to tak intenzívne ako u nás. Často sa tieto otázky stávajú účelovo, tendenčne a niekedy sa tieto témy využívajú ako  zástupné problémy. Nech už akokoľvek odpoviete na tieto otázky, budú vždy využité na to, aby europoslanci a Európsky parlament boli postavení do negatívneho svetla. Chcem poznamenať, že všetkých 750 členov Európskeho parlamentu ma rovnaké finančné a materiálne podmienky pre svoju prácu. Pri ich stanovení sa vychádzalo z toho, že vykonávajú náročnú a zodpovednú prácu. Vykonávajú ju za hranicami svojej vlasti a mali by mat k tomu odpovedajúce podmienky. Nebudem rozoberať jednotlivé čísla, o ktorých hovoríte. Niektoré sú presné - príspevok na asistentov- niektoré sú skreslené a zveličené smerom nahor. Osobne by som povedal, že Európsky parlament sa dobre stará o poslancov, ich asistentov, že dáva dosť prostriedkov na kancelárie asistentov v Bruseli, aj v ich rodných krajinách. Že by to bol luxus, to si ale rozhodne nemyslím.

Preferencie vašej strany sa pohybujú hlboko pod hranicou zvoliteľnosti. O pár dní bude Kongres SDKÚ – DS voliť nového predsedu. Súhlasíte aj vy s výmenou Freša? Koho si vy viete predstaviť?

• Súhlasím s formuláciou vašej otázky, len to slovíčko "hlboko" tam nesedí. To len kvôli objektivite. V čase, keď robíme tento rozhovor, príprava sobotňajšieho kongresu SDKÚ - DS v Skalici už zaberá veľké miesto v médiách, osobitne po dvoch tlačových konferenciách dvoch skupín v SDKU - DS. O výmene predsedu a prípadných kandidátoch na jeho miesto budeme diskutovať na kongrese. Nemyslím si, že by bolo odo mňa zodpovedné, keby som svoj názor delegátom kongresu komunikoval cez média. Takže odpoveď na túto otázku vynechám.

Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda opustili SDKÚ – DS. Zo strany odišla Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý. Obaja sú už v iných stranách. Rovnako odišla aj Magda Vášáryová. Nemrzia vás tieto odchody?

• Samozrejme, že všetky tieto odchody ma mrzia, pretože výrazne oslabili stranu na slovenskej politickej scéne a rovnako tak aj v NR SR. Myslím si, že takto to bolo prijaté v strane, ale aj v širokej verejnosti, pretože som dostával mnoho otázok od známych, ktoré vyjadrovali starosti a znepokojenie, čo sa to v strane vlastne deje a čo to znamená. Priznám sa, že som na ne nemal kvalifikovanú odpoveď. Veď išlo všetko o skúsených politikov, ktorí v minulosti mnoho pre stranu a pre Slovensko urobili. Bude ich ťažké nahradiť.

V strane vládne panika a nervozita. Zaujímate sa o dianie v strane?

• Nervozita áno, ale ťažko sa to dá nazvať panikou. Všetci si uvedomujeme, že takto to ďalej nemôže ísť a ak chceme, aby SDKÚ- DS mala seriózne postavenie na slovenskej politickej scéne, aby sa nestala marginálnou straničkou, treba niečo urobiť. Len nie je zhoda na tom, čo by to "niečo" malo byť. Takáto situácia je v strane už dlho a keďže názory na jej riešenie sa rôznia, je načase, aby sa po dôkladnej diskusii na kongrese strany rozhodlo. Preto možno v Skalici očakávať "živú diskusiu". Verím, že prevládne názor, že treba to riešiť tak, aby to pomohlo strane, nie záujmom jednotlivcov, či skupín. Ja tieto diskusie sledujem z určitého nadhľadu, o dianie v strane sa zaujímam, záleží mi na tom, aká bude v budúcnosti.

Čo podľa vás pomôže SDKÚ – DS vrátiť sa opäť na výslnie?

• Dostať stranu znovu "na výslnie" je nerealistický pohľad. Najskôr treba zastabilizovať stranu, aby prestal jej rozpačitý imidž v spoločnosti. Treba sa vrátiť k pôvodným hodnotám, s ktorými vznikla, dôrazne a dôsledne ich dodržiavať a nájsť nové tváre, nových neopozeraných politikov, ktorí to budú vedieť. Ak sa takí nájdu, hoci momentálne sú nie príliš známi vo verejnosti, to podľa mňa nie je problém, pretože v dnešnej dobe sa dá vybudovať imidž politika pomerne rýchlo, ak má na to predpoklady.