KOŠICE - Predsedníčka Ústavného súdu (ÚS) SR Ivetta Macejková sa dôrazne ohradzuje proti medializovaným vyjadreniam kritizujúcim Ústavný súd v súvislosti s jeho rozhodnutiami v konaniach o ústavnosti zákona o štátnom občianstve a zákona o ústavnom súde. Ide o vyjadrenia politikov, právnikov či novinárov o údajnom "alibizme" Ústavného súdu, "schovávaní sa za procesné dôvody", "vyhýbaní" sa rozhodovaniu či o "zlyhaní" súdu.
Macejková ich označila za absurdné, pričom "vážnym spôsobom napádajú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, znižujú jeho dôveryhodnosť a hrubo zasahujú do jeho nezávislosti". Šéfka ÚS SR pripomína, že v obidvoch veciach rozhodovalo plénum Ústavného súdu v plnom zložení, teda za prítomnosti všetkých doteraz vymenovaných 11 sudcov, hoci plénum by malo mať 13 sudcov.
"V obidvoch prerokúvaných prípadoch si všetci sudcovia Ústavného súdu splnili svoju povinnosť a hlasovali za niektorý z predložených návrhov rozhodnutia (návrhov predložených sudcami spravodajcami alebo protinávrhov predložených inými členmi pléna ÚS), a to v súlade so sľubom sudcu Ústavného súdu rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne," uviedla Macejková.
V oboch prerokovaných prípadoch sa skončilo hlasovanie o predložených návrhoch s pomerom hlasov 6:5. "Dôvodom, prečo bol v obidvoch prípadoch návrh na začatie konania zamietnutý z procesných dôvodov, teda nebol žiaden "alibizmus" Ústavného súdu, či dokonca "nechuť" ústavných sudcov plniť si svoje povinnosti. Dôvodom bola platná právna úprava, ktorá na rozhodnutie Ústavného súdu vyžaduje aspoň sedem hlasov sudcov Ústavného súdu v prospech navrhovaného rozhodnutia, spolu so skutočnosťou, že plénum Ústavného súdu má v súčasnosti o dvoch sudcov menej," konštatovala Macejková. Výroky o "alibizme", o tom, že ústavní sudcovia "nemali na vec názor", alebo že sa "vyhýbali rozhodovaniu", považuje preto za neprijateľné.
ÚS bol v obidvoch prípadoch viazaný článkom 131 odseku 1 ústavy, v zmysle ktorého sa plénum Ústavného súdu uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov, pričom ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. "Ak takáto právna úprava alebo z nej vyplývajúce dôsledky prestali vyhovovať, sú možné len dve cesty, ktorými môžu ústavné orgány túto situáciu vyriešiť. Prvou je zmena ústavy a druhou doplnenie chýbajúcich dvoch sudcov Ústavného súdu. Ani jedno z týchto riešení vzhľadom na rozdelenie ústavných právomocí nemôže zaistiť Ústavný súd," uviedla predsedníčka súdu.
Pripomenula ďalej, že v súčasnosti je ÚS navyše konfrontovaný s neustálym nárastom počtu podaní, ktoré sa snaží priebežne vybavovať. Len od začiatku tohto roku ide o 11.923 návrhov a sťažností fyzických a právnických osôb. Ústavný súd pritom za toto obdobie rozhodol 11.956 návrhov a sťažností. Každý sudca ÚS od začiatku tohto roka k dnešnému dňu rozhodol v priemere 969 vecí.
"Domnievam sa, že aj tieto čísla názorne ilustrujú každodenné úsilie, ktoré sudcovia Ústavného súdu aj jeho ďalší zamestnanci vynakladajú na plnenie svojich povinností, preto považujem neuvážené výroky na adresu Ústavného súdu, ktoré nepredstavujú objektívne hodnotenie faktov, ale vezú sa skôr na vlne všeobecne kritického vnímania justície verejnosťou v poslednom období, za neakceptovateľné," konštatovala.
