BRATISLAVA - Ak sa prezidenti či premiéri štátov Európskej únie (EÚ) dohodnú a schvália sankcie voči Rusku, potom by sa za ne mali aj slovne postaviť a nepopierať ich. V relácii RTVS O 5 minút 12 to vyhlásil prezident Andrej Kiska, ktorý tak reagoval na výroky slovenského premiéra Roberta Fica o tom, že sankcie sú nezmyselné. Okrem toho sa však vyjadril aj k situácii v súdnictve, kde sa podľa neho pohli veci k lepšiemu.
Prezident v súvislosti s vyjadreniami predsedu vlády podotkol, že na septembrovom summite NATO vo Walese dokonca dostával otázky, či Slovensko smeruje k Ruskej federácii. "Ono to nie je príjemné, keď ja prídem na summit, kde sú prezidenti a premiéri desiatok štátov, našich najbližších spojencov, a začnú mi klásť otázky, čo sa to deje. Ste skutočne súčasťou toho jadra EÚ? Ste súčasťou toho, kde ste, alebo máte nejaké proruské smerovanie? Takéto otázky som dostal," povedala hlava štátu.
Tým, ktorí sa pýtali, Kiska odpovedal, aby sa v prvom rade pozeralo na to, aké činy Slovensko spravilo. "Schválili sme všetky sankcie a Ukrajine sme reálne pomohli. Ale opakujem, ak sa niečo schváli, tak ako premiéri, tak aj prezidenti všetkých krajín by sa za to mali postaviť," dodal.
Kiska na rozdiel od premiéra, ktorý sa dlhodobo označuje za odporcu sankcií, tvrdí, že sankcie sú potrebné. "Čo sa týka sankcií, nikto si ich neželá. Všetci by sme mali spraviť všetko pre to, aby sa každý problém riešil dialógom. Ale pokiaľ dialóg nefunguje, pokiaľ sa stretáva pani Merkelová s Putinom niekoľkokrát a slová sa nedodržia, nemôžeme ostať len pri slovách," myslí si hlava štátu.
"Nikto so neželá sankcie, ale na záver musia prísť činy a ja som veľmi rád, že Slovensko sa do sankcií zapojilo," doplnil. Situáciu na susednej Ukrajine vidí Kiska jasne. Podľa neho tam došlo k porušeniu medzinárodné práva, časť Ukrajiny bola anektovaná a prebieha tam vojna, v ktorej bojujú aj ruskí vojaci. "Je to dokázateľné a neodškriepiteľné."
Prezident sa v relácii vyjadril aj k sľubu navyšovať obranné výdavky, ktorý dal v mene Slovenska na summite NATO. "Ak niekto dá sľub a dá ho aj ústne, tento sľub by mal dodržiavať a pokladám za súčasť politickej kultúry, že ak naša vláda dá sľub inej vláde či aliancii, tak vláda, ktorá po nej príde, bude tento sľub dodržiavať," konštatoval.
Na margo prípadného logistického skladu NATO v Poprade Kiska poznamenal, že nejde o žiadnu vojenskú základňu a že ako prezident štátu by nikdy nedovolil, aby pri ktoromkoľvek slovenskom meste vzniklo niečo, čo by ohrozovalo životy občanov.
Situácia v súdnictve sa zlepšuje
Jednou z priorít Andreja Kisku bolo aj zlepšenie pomerov v slovenskom súdnictve. Ako povedala hlava štátu v relácii RTVS O 5 minút 12, po prvých sto dňoch v úrade sa dá povedať, že veci sa pohli k lepšiemu.
"Myslím si a mám aj odozvy od sudcov, že veci sa pohli k lepšiemu a je to tam cítiť," vyhlásil prezident. Podľa hlavy štátu je až alarmujúce, že ľudia neveria v spravodlivosť. Preto od začiatku robí najmä rozhodnutia, ktoré súvisia s justíciou.
Kiska zo šiestich kandidátov na post ústavného sudcu vymenoval len jednu sudkyňu, piati odmietnutí sa sťažujú na ústavnom súde, kde teraz pracuje len 11 namiesto 13 sudcov. Prezident verí, že súd rozhodne čo najskôr, aby spolu s predsedom parlamentu Pavlom Paškom mohli rýchlo konať. V prípade, že ústavný súd dá za pravdu piatim sťažovateľom, Kiska bude toto rozhodnutie rešpektovať.
"Ak ústavný súd vyslovene určí prezidentovi, že musí vybrať na voľné miesto dvoch kandidátov z navrhnutých kandidátov, tak ako prezident budem jeho rozhodnutie rešpektovať," povedal. Kiska tiež dodal, že necíti zodpovednosť za to, že ústavný súd tento týždeň nedokázal rozhodnúť o zákone o štátnom občianstve. Podľa Kisku ústavný súd aj v minulosti fungoval s menším počtom sudcov a nemal s tým problém. "Je ich tam 11, tých sedem by sa malo dať nájsť."
Hlava štátu verí, že novej predsedníčke Súdnej rady SR Jane Bajánkovej sa podarí v tejto inštitúcii spraviť poriadok a že súdna rada bude transparentná. Danielu Švecovú, ktorú tento týždeň zvolili za predsedníčku Najvyššieho súdu SR, nechcel Kiska komentovať ."Potrebujem si zobrať svoj čas, ale okamžite po návrate z USA z Valného zhromaždenia OSN sa k tomu vyjadrím," doplnil Kiska, ktorý Švecovú ešte musí vymenovať do funkcie. "Verím, že predsedníčku najvyššieho súdu budeme mať čo najskôr."
Kiska sa v relácii vyjadril aj k téme referenda o ochrane rodiny, ktoré v súčasnosti na jeho podnet skúma ústavný súd. Hlava štátu odmieta tvrdenia, že by pred voľbami sľúbil iniciátorom petície za referendum, že referendum s takýmito otázkami vyhlási. Sľúbil vraj, že referendum vyhlási, ak bude v súlade s ústavou. "Takéto znenie otázok som nepoznal, diskutovali sme o témach," tvrdí Kiska, ktorý sa považuje za človeka konzervatívneho, ale zároveň tolerantného.
Podľa prezidenta by malo byť v záujme všetkých, aby neboli pochybnosti o tom, či sú otázky referenda v súlade s ústavou alebo nie. "A keďže tieto pochybnosti vznikli, tak som požiadal ústavný súd, aby zaujal svoje stanovisko." Na referende by sa Kiska sám zúčastnil, ľuďom by však neodporúčal, ako majú hlasovať.
Hlava štátu komentovala aj balíček 15 opatrení, ktoré predstavil vládny Smer. Podľa Kisku sa medzi nimi nachádzajú aj také, ktoré sú dobré a môžu pomôcť živnostníkom či podnikateľom. O balíčku opatrení diskutoval aj s ministrom financií Petrom Kažimírom. Riešili napríklad, ako zohľadniť regionálnu rozdielnosť na Slovensku. "Určite sa ešte s ministrom financií stretneme," ukončil prezident.
