BRATISLAVA – Rozhodovanie o sociálnom balíčku, ochrane vody v ústave i ochrane oznamovateľov korupcie čaká zákonodarcov na 37. schôdzi parlamentu, ktorá sa začne dnes o 13:00. Pôjde o prvú schôdzu poslancov po letných prázdninách.
Penzisti s dôchodkom do 396,18 eura dostanú v decembri tohto roka vyšší vianočný príspevok ako vlani. Maximálna suma vianočného príspevku sa má oproti súčasnosti zvýšiť zo 75 eur na 87,26 eura. Okrem toho dostanú posledný mesiac tohto roka aj jednorazový príplatok k vianočnému príspevku 12,74 eura. Najvyššia suma vianočného príspevku spolu s príplatkom tak dosiahne 100 eur a budú mať naň nárok penzisti, ktorých dôchodok je do 198,09 eura. Vyplýva to z návrhu novely zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku, ktorým sa bude parlament zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní. Vyšší vianočný príspevok má dostať približne 784 800 penzistov.
Poslanci budú diskutovať aj o novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá má od začiatku budúceho roka zaviesť súbeh príjmu z práce a poberania dávok v hmotnej núdzi. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi majú mať pôvodne dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí si našli prácu a ich zárobok nepresahuje dvojnásobok minimálnej mzdy, čo má byť v budúcom roku 760 eur. Má sa to vzťahovať aj na tých nezamestnaných, ktorí nepracujú viac ako jeden rok a nie sú evidovaní ako nezamestnaní na úrade práce. Prvých šesť mesiacov majú mať tieto osoby nárok na osobitný príspevok 126,14 eura mesačne a ďalší polrok majú od štátu dostávať príspevok 63,07 eura mesačne.
Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter predložil do parlamentu aj novelu zákona o sociálnom poistení. Hranica zárobku pri dohodách o brigádnickej práci, do ktorej študenti neplatia odvody, sa má pre študentov stredných a vysokých škôl od začiatku budúceho roka zvýšiť na jednotnú sumu 200 eur mesačne. V súčasnosti sú študenti od 18 do 26 rokov oslobodení od odvodov do zárobku 159 eur na jednu brigádnickú dohodu a študenti do 18 rokov do príjmu z dohody vo výške 68 eur.
Od budúceho roka by sa mal úplne zmeniť súčasný systém dane z motorových vozidiel.
Vyplýva to z návrhu zákona o dani z motorových vozidiel. Daň bude podľa návrhu spravodlivejšia, ekologickejšia a prehľadnejšia. Sadzby dane sa zjednotia a budú rovnaké pre celé Slovensko, pričom pri výške sadzieb bude veľkú úlohu zohrávať najmä ekologickosť vozidla a jeho vplyv na životné prostredie. Výška sadzieb je stanovená na základe priemerne najnižších sadzieb, ktoré sú v súčasnosti platné na Slovensku.
Poslanci prerokujú aj novelu Ústavy SR, ktorá zakazuje vývoz vody mimo územia Slovenska. Konkrétne ide o doplnenie článku 4, ktorý zakotvuje, že nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Po novom má do článku pribudnúť odsek, ktorý deklaruje, že vodu odobratú z vodných útvarov na území Slovenskej republiky nie je možné cezhranične prepravovať dopravnými prostriedkami alebo potrubím. Výnimka zo zákazu bude možná len v prípade cezhraničnej humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Zákaz vývozu sa nevzťahuje na prírodnú a minerálnu vodu balenú do fliaš.
Hovoriť sa bude aj o návrhu rezortu vnútra, aby oznamovatelia korupcie a inej protispoločenskej činnosti boli chránení. Parlament v júni odmietol dva návrhy na ochranu oznamovateľov korupcie – jeden z dielne KDH, druhý od OĽaNO. Podľa Roberta Kaliňáka je zákon z dielne jeho ministerstva komplexnejšou právnou normou ako doteraz predkladané zákony. Legislatíva rezortu vnútra by si tiež mala poradiť s účelovými oznámeniami a počíta aj s možnosťou finančných odmien pre odvážnych občanov.
Tri opozičné strany KDH, OĽaNO a SaS, každá osobitným zákonom presadzujú zavedenie princípu jeden mandát stačí. Podľa obyčajných by poslanci NR SR nemali byť zároveň predsedami vyšších územných celkov alebo starostami. KDH v novele ústavy zakazuje, aby starostovia, primátori a predsedovia samosprávnych krajov mohli byť poslancami NR SR alebo Európskeho parlamentu. Podľa návrhu SaS by poslanci parlamentu nemali byť zároveň primátormi, predsedami vyšších územných celkov alebo šéfmi verejnoprávnych inštitúcií.
