BRATISLAVA - Situácia na Ukrajine je vážna, Slovensko sa o to musí zaujímať, pretože Ukrajina je náš sused, do vojny sa však zatiahnuť nenecháme. V dnešnej diskusii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) - Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko to povedal predseda vlády a líder strany Smer-SD Robert Fico.
Pripomenul, že Slovensko s Ukrajinou priamo hraničí, nie je tak vzdialené ako napríklad Španielsko. Fica mrzí veľké množstvo obetí z oboch strán a preto víta “krehké prímerie“, ktoré sa v piatok 5. septembra podarilo na Ukrajine dohodnúť medzi vládnymi jednotkami a východoukrajinskými separatistami. Situáciu slovenská vláda podľa premiéra pozorne sleduje.
Robert Fico v diskusnom formáte, kde je jediným hosťom moderátora pripomenul, že Slovensko pomohlo Ukrajine spustením spätného toku plynu. Toto nás podľa premiéra neohrozuje, ale “čo nás ohrozuje, sú nedokončené cenové rokovania medzi ruskou stranou a ukrajinskou stranou o tom, za akú cenu bude odoberať plyn ukrajinská strana z ruskej strany. Nedá sa vylúčiť, že by mohlo dôjsť, podobne ako tomu bolo v januári 2009, ku krátkodobej odstávke plynu cez územie Slovenska".
Slovenská republika sa na túto možnosť dobre pripravila, tvrdí Fico. "Po prvé - máme až po hrdlo naplnené zásobníky, plus - máme dva reverzné body v Čechách a Rakúsku, cez ktoré vieme dostať na územie Slovenska skoro až 15 miliárd metrov kubických plynu," vysvetlil. Premiér doplnil, že Slovensko teda má dosť plynu pre seba a dokonca dosť aj na tranzit na Ukrajinu, vie týmto spôsobom vydržať dlhé obdobie. "Na čom máme záujem najväčší je, aby dodávky plynu z východu na západ cez náš plynovod boli stabilné a bezpečné," povedal premiér s tým, že hovoriť treba verejne aj o rizikách.
Predseda vlády principiálne za kabinet vyhlásil, že Slovenská republika sa nezúčastní žiadneho "vojenského dobrodružstva". "Vojenské riešenie absolútne za vládu SR vylučujem, čo urobia veľké krajiny, to ja ovplyvniť neviem," upozornil Fico. Pripomenul, že tohtotýždňový summit NATO v britskom Walese skonštatoval, že vojenské riešenie nič neprinesie a treba pokračovať v diplomatickom mierovom riešení konfliktu na Ukrajine, čo Fico víta. Doplnil, že v prípade Ukrajiny ide o geopolitický súboj a o to, kto bude mať vplyv na Ukrajinu. "Podľa toho ako sa vyvíja situácia si skôr myslím, že môže pokračovať destabilizácia regiónu, ale nepredpokladám, že by mohlo dôjsť k otvorenému vojenskému konfliktu," povedal predseda vlády SR Robert Fico.
Vstup Ukrajiny do NATO by som považoval za veľkú chybu
Vstup Ukrajiny do NATO by bola veľká chyba. Náš východný sused by mal zostať skôr vojensky neutrálny. Myslí si to predseda vlády Robert Fico (Smer-SD), podľa ktorého Ukrajina nie je pripravená na vstup do aliancie ani do EÚ. Treba jej podľa Fica pomôcť stabilizovať sa. "Vzhľadom na strategickú pozíciu Ukrajiny aj vzhľadom na to, čo sa deje, by som považoval za veľkú chybu, keby Ukrajina vstúpila do NATO," povedal dnes v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Zdôraznil, že ide o jeho osobný názor. Premiér sa nazdáva, že postavenie Ukrajiny ako vojensky neutrálneho štátu je poloha, ktorá by mohla zabezpečovať prímerie a určitý pokoj. Slovensko to podľa premiéra ale ovplyvniť nevie. "Keď Spojené štáty povedia, že Ukrajina bude v NATO, tak bude," poznamenal Fico.
Premiér by bol radšej, keby sme Ukrajine pomáhali vnútorne sa stabilizovať, keďže dnes je destabilizovaná a nič v štáte nefunguje. "Je to krajina rozbitá na cimpr-campr. Poďme sa sústrediť na to, aby sa táto krajina zastabilizovala, aby sa urobil poriadok na Ukrajine," vyzval. Dodal, že by sa tam mali uskutočniť demokratické parlamentné voľby, z ktorých by vzišla legitímna vláda. "Chcem, aby Ukrajina bola stabilná a bezpečná krajina," vyhlásil Fico.
Predseda vlády zopakoval, že preferuje diplomatické riešenie konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom. Vojenské riešenie odmieta, Slovensko by sa do neho podľa Fica nemalo zapojiť. "Konflikt sa nedá riešiť vojensky. Odmietam akúkoľvek vojenskú účasť Slovenska na tomto konflikte. Nezúčastníme sa žiadneho dobrodružstva takéhoto typu," povedal v relácii Fico. Na otázku, či nemá strach zo skutočnej krvavej vojny povedal, že skôr očakáva pokračovanie destabilizácie Ukrajiny. Veľkú vojnu nepredpokladá.
NKÚ Fica momentálne špeciálne nevyrušuje
Téma Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), na čele ktorého už viac ako dva roky po skončení svojho funkčného obdobia presluhuje predseda Ján Jasovský, premiéra Roberta Fica momentálne špeciálne nevyrušuje. "NKÚ funguje, plní si svoje úlohy," povedal dnes médiám Fico. Či sa novým predsedom úradu môže stať napríklad Pavol Hrušovský z KDH podľa premiéra záleží predovšetkým od samotnej opozície, či bude pripravená podporiť niekdajšieho lídra kresťanských demokratov na tento post. "Potrebujeme vidieť, aspoň akú - takú dohodu v rámci opozície, ale oni sa nevedia dohodnúť ani na tom, či svieti slnko, alebo či prší," konštatoval predseda vlády.
Fico nespochybňuje, že pozícia predsedu NKÚ patrí opozícii. "Na čele NKÚ nestojí človek Smeru. Dúfam, že to uznáte, stojí tam pán Jasovský, ktorý bol ešte v minulosti zvolený, je to predstaviteľ politickej strany, ktorá dnes už vlastne ani neexistuje, ale je tam a ja ho vnímam ako neutrálneho človeka. Ale my uznávame právo opozície na toto miesto. Ale to potom znamená, že opozícia musí prísť s nejakým návrhom, nemôže to tak byť, že opozícia príde s nejakým návrhom, za ktorý zahlasuje sedem ľudí," pripomenul premiér.
Bývalý predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský má podporu a dôveru predsedu KDH Jána Figeľa ako kandidát na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Figeľa Hrušovský ukázal výraznú schopnosť viesť ústavnú inštitúciu číslo jedna, teda parlament. „Považujem to za dôležitú skúsenosť a predpoklad pre inú ústavnú funkciu. Či to bude on, alebo niekto iný, je zatiaľ predbiehanie rokovaní,“ konštatoval. V hnutí sa však hovorí ako o kandidátoch aj o Pavlovi Abrhanovi a Jánovi Hudackom.
Figeľ chce o kandidátovi na post predsedu NKÚ rokovať s ostatnými opozičnými stranami, aby navrhli osobu, alebo osoby, ktoré obstoja v takejto voľbe. Rokovania budú podľa neho počas septembrovej schôdze parlamentu.
Fico prisľúbil opozícii post predsedu NKÚ po parlamentných voľbách. Podľa povolebnej dohody kandidáta navrhovala SaS, ktorá neuspela s Kamilom Krnáčom ani s Vladimírom Klimešom. Smer-SD a Fico argumentovali, že opozícia musí hlasovať za svojho kandidáta do posledného človeka, čo sa ani raz nestalo. Premiér neskôr navrhol, aby každá z opozičných strán predstavila svojho kandidáta, z ktorých by si Smer-SD vybral. Ak sa opozícia dohodnúť nedokáže, Fico pripustil možnosť, že jej ponúkne kandidátov, ktorí vyšli z jej radov a v minulosti zastávali zodpovedné funkcie.
Ako príklad spomenul bývalého šéfa Štatistického úradu SR Petra Macha (KDH), bývalého predsedu Úradu pre verejné obstarávanie Bélu Angyala (blízky strane Most-Híd) či niekdajšieho riaditeľa SIS Karola Mitríka (blízky SDKÚ-DS). Ako tretiu možnosť premiér ponúkol výberové konanie organizované úradom vlády, teda podobný postup, ako zvolila Iveta Radičová pri hľadaní šéfa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).
Funkčné obdobie Jána Jasovského sa skončilo vo februári 2012, keďže parlament stále nezvolil jeho nástupcu, zostáva na čele úradu.
