BRATISLAVA - Strana Sloboda a Solidarita (SaS) víta jasný postoj prezidenta Andreja Kisku, ktorý v súvislosti so summitom NATO vo Walese deklaroval prísľub postupného navýšenia rozpočtu rezortu obrany na 1,6 percenta HDP do roku 2020.
„Zastavenie poklesu výdavkov na obranu je potrebné ako soľ. Zároveň je potrebná aj jeho stabilizácia na dlhšie časové obdobie,“ povedal podpredseda SaS a exminister obrany Ľubomír Galko.
Vyhlásenie ministra obrany Martina Glváča, že by nevedel účelne minúť 0,3 percenta HDP navyše, však Galko považuje za zlý vtip. "Pri svojom príchode našiel na stole kompletné strategické hodnotenie obrany a rozpracovanú Bielu knihu obrany, kde je jasne definované, čo potrebuje armáda na svoje riadne fungovanie. Vojaci presne vedia, čo chcú a potrebujú, vždy im však zapchávali ústa tým, že nie je za čo kupovať. Chýba zdravotnícky materiál, autá, vojaci majú kopu výstrojných bodov, za ktoré nie je čo kúpiť, lebo sklady sú prázdne, infraštruktúra je v katastrofálnom stave. Kde sa na rezorte pozriete, tam peniaze chýbajú. A zrazu by bolo naraz peňazí priveľa?“ čuduje sa Galko.
Ak by bol rezort vedený normálnym manažérskym spôsobom na základe klasických plánovacích dokumentov, podľa exministra by sa obstarávalo ľahšie. "Dnes nemajú na rezorte schválený ani len ročný plán obstarávania zákaziek. To je hrôza a je to Glváčovo zlyhanie," uviedol Galko.
Exminister je presvedčený, že verejné obstarávanie je možné spustiť rýchlo a mať ho zrealizované aj s prípravnými prácami do troch až šiestich mesiacov. "Takže nie je problémom účelne spotrebovať pri tak podvyživenom rezorte, ako je rezort obrany, aj väčšie peniaze ako je 0,3 percenta HDP," uzavrel Galko.
Úvahy Glváča navýšiť rozpočet tak, že by rezort prevzal ďalšie úlohy z iných ministerstiev, napríklad vnútra, aby za ne mohol platiť peniazmi z obrany, sú mimoriadne nebezpečné a podľa Galka len dokazujú nekompetentnosť a zvrátenosť myslenia súčasného ministra.
"Veď to by bol obyčajný podvod. Navýšime akože prostriedky ministerstva obrany, bude to väčšie percento z HDP ako doteraz, ale zároveň ich spotrebujeme na úlohy, ktoré preberieme odinakiaľ. Takže de facto vojakom nepridáme nič a Ozbrojené sily SR necháme naďalej chátrať. Jednoducho NATO oklameme. Myslím, že dôvera našich partnerov z NATO, pokiaľ si prečítali tieto jeho vyhlásenia, sa limitne priblížila k nule,“ dodal Galko.
Zvýšenie rozpočtu na obranu do roku 2020 až na 1,6 percenta HDP, o ktorom v stredu hovoril prezident Andrej Kiska, musí byť postupné. Ak by totiž rezort obrany dostal už na budúci rok oveľa viac peňazí, podľa ministra Martina Glváča by takéto finančné prostriedky ani nevedeli zmysluplne minúť.
"Žiadna krajina to nerobí takýmto skokom, pretože požiadavky majú byť kompatibilné s potrebami ozbrojených síl, to je určitý proces. Ja by som ani reálne nevedel, ako účelne minúť za rok navýšenie 0,3 percenta HDP," povedal v stredu po rokovaní vlády šéf rezortu obrany. Postupné zvyšovanie obranných výdavkov sa dá podľa Glváča dosiahnuť viacerými spôsobmi.
"Závisí to od ekonomiky a ako sa bude vyvíjať celková situácia v hospodárstve," dodal. Viac peňazí podľa ministra využijú predovšetkým na modernizáciu armády, keďže technológie našich ozbrojených síl sú zastarané. Obranné výdavky by sa však dali navýšiť aj tak, že ministerstvo obrany by prevzalo niektoré úlohy, na ktoré dnes dostávajú peniaze iné rezorty.
"Dnes vynakladáme veľa peňazí, ktoré spadajú pod obranu, ale sú pod inými rezortmi, napríklad ochrana východnej hranice, napríklad letka ministerstva vnútra, aj takýmito spôsobmi by sa to vedelo dostať," vysvetlil Glváč. Podobne to podľa neho funguje v Českej republike.
