BRATISLAVA - Vládna strana Smer-SD, ktorá v stredu (9.10.) nepodporila tzv. malú rómsku reformu, nechce riešiť problematiku tejto komunity a svojím hlasovaním vyslovila nedôveru splnomocnencovi vlády SR pre rómske komunity Petrovi Pollákovi (OĽaNO).
Tvrdia to autori právnej normy z SDKÚ-DS, podľa ktorých mala byť reforma prvým krokom k odstráneniu najpálčivejších problémov v marginalizovaných komunitách a v rómskych osadách. Návrh podporoval aj Pollák.
"Smer-SD reformu nepodporil už štvrtýkrát v tomto funkčnom období, a to aj napriek tomu, že sme sa na všetkých riešeniach dohodli so splnomocnencom vlády pre rómske komunity, ktorý bol tentoraz spolupredkladateľom návrhu zákona. Smer-SD vlastne svojím hlasovaním vyjadril splnomocnencovi vlády nedôveru," uviedol dnes podpredseda SDKÚ-DS Viliam Novotný.
Tzv. malá rómska reforma prinášala rad opatrení na to, aby sa pracovať oplatilo viac ako poberať sociálne dávky a aby zákony platili pre všetkých. "Otázne je, ako chce Smer-SD riešiť rómsku problematiku, keď jeho návrhy sú na Ústavnom súde SR a za opozičné nehlasuje. Obrátime sa preto na ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ministra práce Jána Richtera (obaja Smer-SD) aj na splnomocnenca vlády a navrhneme im hľadanie spoločných riešení," dodal Novotný.
Reforma obsahovala novely štyroch zákonov. Ide o zákon o hmotnej núdzi, o rodičovskom príspevku, kde SDKÚ-DS navrhovala zvýšenie podpory zo strany štátu pre rodiny, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, ďalej to bola novela stavebného zákona ako prostriedok na boj proti čiernym stavbám na cudzích pozemkoch a napokon zákon o priestupkoch riešiaci kriminalitu nepracujúcich, ktorí nemajú na pokuty. Tí si mali sankciu odpracovať.
Napríklad pravidlá pri poskytovaní dávok v hmotnej núdzi sa mali upraviť tak, aby viac podporovali pracujúce rodiny. Rodina, kde aspoň jeden rodič pracuje, mala mať vyšší príjem ako rodina žijúca zo sociálnych dávok. SDKÚ-DS teda navrhovala, aby sa do nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 percent čistého príjmu tých rodín, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, namiesto súčasných 25 percent. Tým sa mal zvýšiť čistý príjem pracujúcich rodín a zvýšiť motivácia ľudí pracovať.
Reforma sprísňovala aj požiadavku na príspevok na školskú dochádzku. Ak by mal žiak viac ako sedem neospravedlnených hodín za mesiac, rodičia naň mali stratiť nárok.
