BRATISLAVA - Vláda zrejme bude môcť obmedziť alebo zakázať vývoz vody do zahraničia. Počíta s tým novela tzv. vodného zákona z dielne envirorezortu, ktorú dnes parlament posunul do druhého čítania.
Definitívne o nej plénum rozhodne až po tom, keď bude jasné, ako dopadne novela Ústavy SR. Aj tou plánuje vláda zakázať vývoz vody za hranice Slovenska, aby tým potvrdila úmysel chrániť vodu. Novela by mala prísť čoskoro.
Ministerstvo životného prostredia čelí pre novelu vodného zákona kritike od opozície, ktorá vládu upodozrieva zo snahy privatizovať vodu. Envirorezort aj s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) to odmieta.
Pripomína, že v súčasnosti zákon nepozná obmedzenia pre vývoz vody do zahraničia, zavádza ich až táto novela. Ministerstvo trvá na tom, že treba chrániť slovenskú vodu pre drancovaním či špekulatívnym predajom mimo Slovenska. Preto vodu povyšuje v zákone na strategickú surovinu.
Zmena vodného zákona má zabezpečiť aj ochranu podzemných vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach s dôrazom na oblasť Žitného ostrova s ohľadom na strategický význam vody pre štát a verejný záujem. Novela zakazuje viesť produktovod/ropovod cez chránené vodohospodárske oblasti, kam patrí aj Žitný ostrov. Meniť sa má aj spoplatnenie závlahovej vody.
Zelené verejné obstarávanie má prioritu
Zelené verejné obstarávanie má v štátnej správe a samospráve prioritu a v roku 2013 ho uplatnilo 83 percent opýtaných štátnych inštitúcií. Uvádza sa to v dokumente nazvanom Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie v SR na roky 2011 - 2015, ktorý vláda vzala na vedomie. Celkový objem tovarov a služieb obstaraných prostredníctvom zeleného verejného obstarávania dosiahol v minulom roku 1 723 095 820 eur z celkovej sumy 3 201 867 588 eur vynaloženej na verejné obstarávanie.
Podľa materiálu v priebehu minulého roka 543 organizácií v štátnej správe a samospráve obstaralo 12 046 zákaziek v rámci zeleného verejného obstarávania. Cieľom vlády je, aby do roku 2015 bolo 65 percent verejného obstarávania v štátnej správe a 50 percent obstarávania v mestách, obciach a samosprávnych krajoch vykonaných prostredníctvom zeleného verejného obstarávania.
Schválili nový štatút Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí dostane nový štatút, ktorý nahradí štatút úradu z roku 2005. Rozhodla tak na dnešnom rokovaní vláda. Ako sa uvádza v predkladacej správe materiálu, novelou z roku 2012 sa totiž presunula kompetencia výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí z Úradu vlády SR na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Štatút podrobnejšie vymedzuje pôsobnosť a úlohy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ustanovuje zásady činnosti a zásady jeho vnútornej organizácie, vzťahy úradu k ústredným orgánom štátnej správy, k iným orgánom verejnej moci, k právnickým a fyzickým osobám.
Štát dal vlani najviac peňazí krajanom v Česku a Srbsku
Finančnú podporu štátu najviac pociťujú slovenskí krajania žijúci v Česku, Srbsku, Maďarsku a Rumunsku. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vlani rozdal krajanom dotácie približne 1,16 milióna eur. Vyplýva to zo správy o štátnej politike voči Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorú dnes schválila vláda.
Viac než 327-tisíc eur dostali v minulom roku krajania z Česka, zhruba 287-tisíc eur Slováci zo Srbska, približne 143-tisíc eur putovalo do Maďarska a zhruba 136-tisíc eur do Rumunska. Podstatne menej peňazí dostali krajania z iných štátov. Slováci žijúci v Chorvátsku získali 38-tisíc eur, krajania z Kanady zhruba 37-tisíc eur a poľskí Slováci asi 31-tisíc eur.
Štátna podpora krajanom sa rozdeľuje do štyroch oblastí - vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, médií a informačnej oblasti. Krajanský úrad dostal v minulom roku 819 elektronických žiadostí o dotáciu a ďalších 70 žiadostí o mimoriadnu dotáciu, vyhovel 547 z nich.
O práva k lesným pozemkom požiadalo 101 tisíc subjektov
O usporiadanie vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom požiadalo na Slovensku ku koncu minulého roka 100 540 subjektov s požadovanou výmerou pozemkov 1,045 mil. hektárov. Vyplýva to zo Správy o transformácii vlastníckych a užívacích vzťahov k lesným pozemkom, ktorú v stredu schválila vláda.
Prekladateľom spomínaného materiálu bolo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Z celkového počtu žiadostí, prijatých v rámci Slovenskej republiky, bolo kladne vybavených 65,14 % a fyzicky odovzdané užívacie práva boli vybavené na 92,38 % z požadovanej výmery.
Ako ďalej uviedol rezort pôdohospodárstva, lesné pozemky vo vlastníctve fyzických osôb ostáva usporiadať vo výmere 147,7 tis. hektárov, lesné pozemky v spoluvlastníctve vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti treba doriešiť na ploche s výmerou 17,75 tis. hektárov. Neodovzdaný majetok miest a obcí predstavuje výmeru 1 583 hektárov, majetok cirkví nie je odovzdaný na výmere 3 275 hektárov, výmera neriešeného iného vlastníctva je 12,5 tis. hektárov.
"V tejto výmere sú zahrnuté aj lesné pozemky, ktoré z titulu druhu vlastníctva, nie je možné jednoznačne identifikovať," vysvetlilo ministerstvo. Celkovo je potrebné usporiadať užívacie vzťahy k lesným pozemkom na výmere 182 765 hektárov.
Správa o transformácii vlastníckych a užívacích vzťahov k lesným pozemkom informuje o počte prijatých žiadostí a požadovanej výmere, o usporiadaní vlastníckych a užívacích práv podľa reštitučných zákonov povinnými osobami. Ide najmä o štátne organizácie lesného hospodárstva riadené rezortom pôdohospodárstva a Ministerstvom obrany SR.
Ministerstvo kultúry môže tento rok použiť takmer štvrť milióna z roku 2013
Ministerstvo kultúry (MK) SR môže tento rok použiť takmer štvrť milióna eur, ktoré malo minúť vlani na projekty rozvoja pamäťových a fondových inštitúcií a obnovy ich národnej infraštruktúry. Vláda na svojom dnešnom rokovaní súhlasila so zmenou účelu použitia kapitálových výdavkov z roku 2013 v kapitole MK SR v celkovej výške 248 528,74 eura.
Dôvodom presunu je nevyhnutná potreba uhradiť výdavky projektov operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS), prioritná os 2, zdôvodňuje MK SR v predkladacej správe k materiálu. Zmena účelu použitia kapitálových výdavkov na bežné výdavky umožní piatim rozpočtovým či príspevkovým organizáciám ministerstva kultúry čerpať peniaze na svoje projekty do 31. decembra tohto roka.
Ako uvádza ministerstvo kultúry v predkladacej správe k materiálu, pôvodný účel využitia prostriedkov sa zachová. Je však nevyhnutné zmeniť kapitálové výdavky na bežné výdavky v sume 241 389,82 eura a uskutoční sa i jeden presun medzi investičnými akciami v sume 7 138,92 eura. Zmena kapitálových výdavkov na bežné výdavky sa týka: Slovenskej národnej galérie Bratislava (46 060 eur), Slovenskej národnej knižnice Martin (51 737,84 eura), Pamiatkového úradu SR Bratislava (31 200 eur) a Múzea Slovenského národného povstania Banská Bystrica (108 590,49 eura).
MK SR ďalej žiadalo pre Národné osvetové centrum Bratislava z 10 940,41 eura rozpočtovaných na rok 2013 ako kapitálové výdavky zmeniť 7 138,92 eura na výdavky určené na investičnú akciu a 3 801,49 eura zmeniť na bežné výdavky. Spomínané kultúrne inštitúcie vedú celoslovenské projekty digitalizácie, ako sú Digitálna galéria, Digitálna knižnica a digitálny archív, Digitálne múzeum a ďalšie.
Z doložky vplyvov k materiálu vyplýva, že MK SR chce týmto opatrením vyriešiť “nedostatok kapitálových výdavkov v kapitole Ministerstva kultúry SR na príslušné investičné akcie a dofinancovanie bežných výdavkov na projekty financované zo zdrojov štrukturálnych fondov v roku 2014 vo výške 248 528,74 eura“.
V rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti (OPIS), prioritná OS 2 sa obnovujú možnosti inštitúcií pôsobiacich v kultúre, ako sú galérie, múzeá, knižnice, archívy a ďalšie organizácie uchovávať a sprístupňovať kultúrne bohatstvo pre budúce generácie.
