BRATISLAVA - Kroky na zaistenie rodovej rovnosti a odstránenie diskriminácie žien, pomoc utečencom, zelené obstarávanie či postavenie zahraničných Slovákov sú na programe dnešnej 116. schôdze vlády Slovenskej republiky.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny predkladá kabinetu na schválenie trojicu materiálov o rodovej rovnosti a odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Návrh súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2013, ktorý je jednou z úloh návrhu Správy o plnení Národného akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2010 – 2013 medzi iným informuje o tom, že vyššia úroveň vzdelania žien na Slovensku sa neodráža na ich zárobkoch, práve naopak.
V prípade ekonomicky aktívneho obyvateľstva malo v roku 2012 vysokoškolské vzdelanie prvého až tretieho stupňa 22,5 percenta žien a 17 percent mužov, spomedzi pracujúcich 23,6 percenta žien a 17,1 percenta mužov. Najväčší rozdiel medzi mužmi a ženami v ich platoch sa prejavuje v prípade tých, ktorí majú skončenú vysokú školu.
Výrazné je to predovšetkým v podnikateľskej sfére, kde majú ženy o štvrtinu nižší plat ako muži. Tento rozdiel medzi pohlaviami a ich zárobkami odrážajú stereotypné predstavy o "práci vhodnej pre ženy". "Nevyvážené zaťaženie žien rodičovskými povinnosťami a iné štrukturálne bariéry znehodnocujú investovanie do vzdelania, talent žien a využívanie ich ľudského kapitálu," píše sa v správe.
V ďalšom materiáli z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny - Návrhu súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2013 sa kabinet oboznámi okrem iného s tým, že ženy tvoria len tretinu zákonodarcov či vedúcich. Rozdiel je v súdnictve, kde bolo sudkyňami ku koncu septembra minulého roka 64,1 percenta žien a 35,9 percenta mužov. Menšinové zastúpenie žien je výrazné aj vo väčšine vrcholových a ústredných orgánov štátnej správy. Napríklad z 15-tich členov vlády SR je len jedna žena, v prípade štátnych tajomníkov ženy predstavujú 9,1 percenta.
Násiliu páchanému na rómskych ženách venuje osobitnú pozornosť Piata a šiesta periodická správa SR k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien za roky 2008 až 2013, ktorú ministrom predkladá rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. "Odhaduje sa, že ak je v celkovej populácií násiliu zo strany partnera vystavená každá piata žena, v rómskej populácii z neintegrovaného prostredia to bude každá tretia či druhá žena," informuje správa.
Práve chudoba je dôvod, prečo sú rómske ženy závislé od svojho partnera a komunity a dievčatá často neukončia ani základnú školu. Pozorované boli i prípady predaja žien či núteného manželstva. Správa sleduje aj obchod so ženami na nútenú prostitúciu a sexuálne vykorisťovanie, ako aj situáciu v starostlivosti o obete obchodovania s ľuďmi.
Zelené verejné obstarávanie má v štátnej správe a samospráve prioritu, uvádza sa to v dokumente Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie v SR na roky 2011 – 2015. Vláda sa v materiáli z ministerstva životného prostredia zoznámi okrem iného s tým, že celkový objem tovarov a služieb obstaraných cez zelené verejné obstarávanie dosiahol vlani 1 723 095 820 eur z celkovej sumy 3 201 867 588 eur vynaloženej na verejné obstarávanie. Cieľom vlády je, aby do roku 2015 bolo 65 percent verejného obstarávania v štátnej správe a 50 percent obstarávania v mestách, obciach a samosprávnych krajoch vykonaných prostredníctvom zeleného verejného obstarávania.
Slovensko bude pokračovať v poskytovaní tzv. humanitárneho transferu, teda dočasného útočiska pre utečencov, ktorí smerujú do tretích krajín. V zariadení pre migrantov v Humennom sa môžu zdržať maximálne pol roka. Vyplýva to z návrh dohody s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, ktorý vláde predložil minister vnútra. Dohoda sa uzatvorí na 15 mesiacov.
Ministri majú dnes na stole i materiály od predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ide o Správu o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2013 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2015 a o Štatút Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Zo správy o štátnej politike voči Slovákom žijúcim v zahraničí medzi iným vyplýva, že finančnú podporu štátu najviac pociťujú slovenskí krajania žijúci v Česku, Srbsku, Maďarsku a Rumunsku. Návrh na nový štatút Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí má nahradiť štatút úradu z roku 2005. Novelou z roku 2012 sa totiž presunula kompetencia výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí z Úradu vlády SR na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.
