BRATISLAVA - Tajná voľba nemá nič spoločné s demokratickými princípmi, lebo nejde o všeobecné priame voľby. Myslí si to poslankyňa NR SR a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Súhlasí s názorom prezidenta SR Andreja Kisku, ktorý namieta utajenie hlasovania Súdnej rady SR a žiada parlament, aby prehodnotil svoj postoj. Poslanci nedávno schválili novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá hlasovanie utajuje.
"Tajná voľba umožňuje manipuláciu aj korupciu," doplnil poslanec a exminister spravodlivosti Daniel Lipšic (nezaradený, NOVA). Zdôraznil, že štandardom by mala byť verejná voľba a nie tajná.
"Tajná voľba je štandardom pri všeobecných voľbách, ako sú parlamentné a nie pri voľbe súdnej rady. Ľudia majú právo vedieť, ako ich zástupcovia hlasujú," vyhlásil. Dodal, že hlasovania napríklad o zákonoch sú verejné, ľudia si môžu pozrieť, ako jeho poslanec využil svoj hlas.
Žitňanská pripomenula, že dlhodobo bojuje za otvorenie slovenského súdnictva verejnosti. Otvorenosť môže podľa nej prispieť k zlepšeniu stavu justície. "Ak chceme posilňovať transparentnosť Súdnej rady, tak by hlasovanie v nej malo byť verejné," doplnil Lipšic. Helena Mezenská (OĽaNO) sa nazdáva, že ak prejde tajná voľba, prispeje to len k ďalšej neprehľadnosti a nepredvídanosti rozhodnutí Súdnej rady.
Opozícia sa zhoduje, že prezident Kiska urobil dobre, keď vrátil zákon o sudcoch a prísediacich do parlamentu a žiada verejnú voľbu. "Absolútne podporujeme prezidenta v jeho pripomienke," povedal Ľudovít Kaník z SDKÚ-DS. Zdôraznil, že treba prijímať opatrenia, ktoré prispejú k zlepšeniu situácie v justícii a nie také, ktoré stav ešte zhoršia.
S utajením hlasovania Súdnej rady nesúhlasí ani klub KDH. "Sme za to, aby sa volilo verejne," vyhlásil kresťanský demokrat Pavol Zajac. Občania majú podľa neho právo vedieť, ako sudcovia hlasujú a koho volia. "Nedá sa to porovnávať s tajnosťou volieb napríklad do Národnej rady SR," súhlasí so svojimi opozičnými kolegami.
Vládny Smer-SD však plánuje prelomiť prezidentovo veto a schváliť tajnú voľbu, ako urobil aj pôvodne. Odobriť novelu zákona o sudcoch a prísediacich v pôvodnom znení odporúča parlamentný ústavnoprávny výbor.
Prezident Kiska tajnú voľbu namieta, myslí si, že pri súčasnom stave súdnictva na Slovensku by zachovanie verejného rozhodovania Súdnej rady SR bolo najlepším riešením. Prezident zdôraznil, že transparentnosť v týchto otázkach je spojená aj s plnením úloh verejnej kontroly súdnictva, ktoré podľa novely Ústavy SR zo 4. júna 2014 patrí do pôsobnosti Súdnej rady. Koncept otvorenej justície považuje Kiska za dôležitú súčasť snahy o zlepšenie situácie.
Susko: Tajnosť hlasovania je dôležitý demokratický princíp
Tajnosť hlasovania sa nielen v našej ústavnej teórii považuje za základný demokratický princíp. Má totiž voličovi zabezpečiť, že ho pri voľbe nebude nikto ovplyvňovať a súčasne nikto nezisťuje, ako volil. Počas dnešnej parlamentnej rozpravy k novele zákona o sudcoch a prísediacich to vyhlásil člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Boris Susko (Smer-SD).
Práve zavedenie tajnosti hlasovania v Súdnej rade SR, ktorú presadil Smer-SD je dôvodom, prečo spomínanú novelu vrátil do parlamentu prezident SR Andrej Kiska. Hlava štátu žiada vrátiť spôsob hlasovania o personálnych otázkach na verejný, čo Smer-SD odmieta.
Susko upozorňuje, že ak je funkcionár zvolený verejnou voľbou, mohol by zneužiť svoje poznatky, kto hlasoval za neho a kto bol proti. "Na druhej strane je pri tajnej voľbe chránený voči tým, ktorí by chceli profitovať zo skutočnosti, že za neho hlasovali," argumentoval poslanec s tým, že v dejinách bol zneužívaný skôr princíp verejnej voľby.
Podľa jeho slov teda na podporu verejného hlasovania existuje jediný argument, a to verejná kontrola. "Argumenty proti - je tu riziko zneužitia poznatkov kto ako hlasoval a zvolený funkcionár je vydierateľní tými, ktorí za neho hlasovali a chcú profitovať," dodal.
Prezident poslancov žiada, aby ešte raz zvážili toto svoje rozhodnutie zaviesť v súdnej rade tajnú voľbu. Myslí si totiž, že pri súčasnom stave súdnictva na Slovensku by zachovanie verejného rozhodovania Súdnej rady SR bolo najlepším riešením. Prezident zdôraznil, že transparentnosť v týchto otázkach je spojená aj s plnením úloh verejnej kontroly súdnictva, ktoré podľa novely Ústavy SR zo 4. júna 2014 patrí do pôsobnosti Súdnej rady. Koncept otvorenej justície považuje Kiska za dôležitú súčasť úsilia o zlepšenie situácie.
