BRATISLAVA - Dušan Čaplovič (Smer SD) končí po viac ako dvoch rokoch vo funkcii ministra školstva. Šéfom rezortu je od 4. apríla 2012. Štvorročné obdobie však nedokončí po tom, čo dnes ohlásil, že po dohode s premiérom Robertom Ficom podáva demisiu.
Čaplovič plánoval počas svojho funkčného obdobia rozsiahle zmeny v kľúčových školských zákonoch, o ktorých už rozbehol diskusiu. Zmeniť chcel napríklad aj súčasný systém rozdeľovania peňazí pre školy. Tieto zmeny však už minister nestihne, keďže sa funkcie ministra školstva vzdal.
Súčasné financovanie v školstve, keď školy dostávajú peniaze na žiaka, chcel minister školstva meniť. Argumentoval tým, že školy väčšinou len bojujú o deti a nezvyšujú kvalitu vyučovania. Podľa predbežných zámerov rezortu školstva sa mala pri rozdeľovaní financií zohľadňovať aj efektívnosť školy, ktorá by vychádzala pri základných školách aj z toho, či škola priemerne na triedu plní minimálne počty žiakov stanovené v zákone.
Čaplovič zároveň zastával myšlienku, že súkromné školy by mali byť financované inak, podľa súčasného znenia zákona dostávajú rovnaký normatív ako školy verejné. Tento zámer vyvolal nevôľu v radoch súkromných škôl, ktoré odmietali, aby im rezort školstva siahol na peniaze. O plánovaných zmenách rozbehol minister školstva diskusiu s predstaviteľmi v oblasti školstva - odborármi, komorou učiteľov, súkromnými školami, predstaviteľmi stredných škôl i mestami a obcami. Konkrétne znenie navrhovaných zmien chcel zverejniť na jeseň po letných prázdninách.
Počas Čaplovičovho pôsobenia ako ministra sa konal najväčší štrajk učiteľov. Školskí odborári doň vstúpili 26. novembra 2012 a žiadali 10-percentné zvýšenie tarifných platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov a viac peňazí do školstva.
Vedenie odborov štrajk prerušilo po troch dňoch, pretože sa začali rokovania s vládou. Vláda napokon platy učiteľom nezvýšila o požadovaných 10 percent, ale aj napriek ich nesúhlasu im narástli o päť percent. Tarifné platy sa učiteľom zvyšovali aj v roku 2014. Po rokovaniach predstaviteľov vlády a odborov sa dohodli na opätovnom zvýšení o päť percent.
Ministerstvo pod Čaplovičovým vedením tiež vytvorilo správu o stave školstva na Slovensku a o konkrétnych krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja. K jej vytvoreniu ho zaviazal parlament. Správa okrem iného sľubovala viac peňazí pre školstvo už od roku 2014, zvyšovanie platov učiteľom a obsahuje ďalšie plánované zmeny v školstve.
Napriek tomu, že upravenú verziu správy po verejnej diskusii zverejnili ešte v septembri 2013 a začiatkom októbra ju odobrila hospodárska a sociálna rada, vláda ju doteraz neschválila. Termín, keď sa tak malo stať, sa stále posúval. Správa o stave školstva okrem iného sľubuje v rokoch 2014, 2015 a 2016 nárast financií pre školstvo o 130 miliónov každý rok z domácich zdrojov i z eurofondov. Okrem toho by podľa nej učitelia na základných a stredných školách mali v roku 2016 zarábať 1,2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve.
Čaplovič presadil v parlamente novely niekoľkých zákonov. Od januára 2013 sa napríklad zmenilo financovanie centier voľného času, ktoré už nedostávajú peniaze priamo, ale financie na záujmovú činnosť detí od päť do 15 rokov idú obciam, kde majú deti trvalý pobyt. Obce potom rozhodnú, či a ktorým krúžkom dajú peniaze.
Viaceré centrá varovali, že im hrozí zánik, ak sa to nezmení. Nové právomoci dostali aj samosprávy, tie môžu rozhodovať o otvorení prvých ročníkov vo všetkých, aj neštátnych stredných školách. Prijatá novela školského zákona tiež stanovuje minimálne a maximálne počty žiakov na triedu. Táto novela bola prípravou na zavedenie nového financovania v školstve. Minimálne počty žiakov v triedach by mali začať platiť od septembra 2015, maximálne platia od januára 2014. Od začiatku tohto roka platia prísnejšie pravidlá na veľkých športových podujatiach na futbalových či hokejových štadiónoch.
Diskusiu vo verejnosti rozpútal návrh inovovaného štátneho vzdelávacieho programu, ktorý rátal so zrušením povinnej angličtiny od tretieho ročníka základných škôl. Napokon sa od tohto zámeru upustilo. O nových osnovách ešte definitívne rozhodnuté nie je, pripomienky k nemu má Štátny pedagogický ústav vyhodnotiť do 15. júla a do konca septembra ich mali predložiť Čaplovičovi. V návrhu sa ráta napríklad so zvýšeným počtom hodín matematiky a prírodovedných predmetov, ale aj slovenčiny. Čaplovič niekoľkokrát počas svojho pôsobenia deklaroval, že chce posilniť matematiku a prírodovedné predmety v školách.
Čaplovičovi počas jeho pôsobenia vyčítali aj plytvanie s peniazmi, napríklad pre prenájom limuzíny od firmy Jirka Malchárka za niekoľko tisíc eur mesačne, pre predražené logo Ústavu informácií a prognóz školstva, ktorý napokon zanikol a zlúčil sa s Centrom vedecko-technických informácií SR. Ten istý ústav je známy aj pre predražené nájomné v budove v bratislavskej Rači. Opoziční poslanci Čaplovičovi vyčítali aj niektoré tendre.
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý kritizoval ministra za to, že sa vybral cestou veľkých projektov z eurofondov, ktoré robia inštitúcie pod rezortom školstva na úkor toho, aby šli peniaze priamo školám. Beblavý napríklad upozorňoval na projekt rezortu školstva hradený z eurofondov, ktorý má vzdelávať o chove kôz, oviec, o povolaní baníka, inštalatéra aj formou e-learningu, teda doma pri počítači.
Spolu s Luciou Žitňanskou kritizovali dodatok k zmluve, ktorý podpísal minister školstva Dušan Čaplovič k zmluve na distribúciu učebníc, keď minister pred Vianocami predĺžil súkromnej firme bez súťaže zmluvu a zvýšil za tri roky cenu o 525 000 eur. Minister tiež musel riešiť text v šlabikári pre prvákov o rozvedenej rodine, ktorý sa nepáčil najmä cirkevným školám. Čaplovič napokon nariadil text v Hupsovom šlabikári Lipka vymeniť.
