BRATISLAVA - Diskusiou k tzv. malej rómskej reforme, ktorú do parlamentu predložila SDKÚ-DS a vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák, ukončili poslanci piaty deň 36. schôdze.
„Je to náš príspevok k zápasu s extrémizmom. Ak štandardné strany nedajú programové riešenia, dajú ich extrémisti,“ zdôraznil líder SDKÚ-DS Pavol Frešo. Podľa predsedu poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľudovíta Kaníka zákony SDKÚ-DS nie sú zamerané na jednu komunitu, teda netýkajú sa len Rómov.
Séria zákonov z dielne SDKÚ-DS obsahuje zvýšenie podpory pracujúcich rodín s nižším príjmom či zvýšenie rodičovského príspevku na 230 eur, ale len pre pracujúce rodiny. SDKÚ-DS navrhuje zmeniť aj vyplácanie príspevku za školskú dochádzku. V návrhu sprísňuje kritériá na školskú dochádzku. Rodičia stratia nárok na tento príspevok, ak žiak bude mať viac ako sedem vymeškaných neospravedlnených hodín mesačne.
SDKÚ-DS tiež navrhuje zmeniť princíp, podľa ktorého sú nepracujúci páchatelia priestupkov nepotrestateľní. Tí by mali povinnosť trest za svoj priestupok odpracovať. Navrhuje tiež, aby sa tresty za neplnoletých páchateľov priestupkov prenášali na rodičov. SDKÚ-DS prichádza aj s novelou stavebného zákona, podľa ktorej by malo dôjsť k rýchlemu odstraňovaniu nových čiernych stavieb, ktoré budú postavené na cudzích pozemkoch.
Navrhované riešenia podľa Freša zvyšujú príjem pre ľudí, ktorí budú pracovať. Podľa primátora Lipian Eduarda Vokála návrh SDKÚ-DS znamená pre ľudí, že nie je dobré sedieť a nič nerobiť.
Ľudovít Kaník predkladá zákony do parlamentu už druhý rok, až teraz pre ne získal podporu vládneho splnomocnenca pre rómske komunity.
Hnutiu NOVA neprešla séria zdravotníckych návrhov
Zdravotnícky pracovník počas poskytovania zdravotnej starostlivosti nebude postavený na úroveň chránenej osoby. Verbálny alebo fyzický útok voči nemu sa tak nebude postihovať prísnejšie. Posilniť ochranu zdravotníkov plánovali predstavitelia hnutia NOVA Jana Žitňanská a Daniel Lipšic v novele zákona o zdravotnej starostlivosti. Ich názor však nezdieľajú všetci zákonodarcovia, väčšina z nich takúto zmenu nepodporila.
Vyhrážanie sa usmrtením, ublíženie na zdraví či spôsobenie malej škody zdravotníkovi počas poskytovania zdravotnej starostlivosti malo byť podľa navrhovateľov klasifikované ako trestný čin spáchaný voči chránenej osobe.
"V súčasnosti zdravotnícki pracovníci nemajú štatút verejného činiteľa a pri výkone svojej činnosti sú často vystavení násilným útokom," konštatovali navrhovatelia. Podotýkali pritom, že zdravotníci nemôžu odmietnuť ošetriť ani pacientov s agresívnymi sklonmi, prípadne takých, ktorí sú pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Podľa predkladateľov mal návrh novely prispieť k bezpečnosti zdravotníckych pracovníkov pri výkone ich povolania a v konečnom dôsledku aj k zlepšeniu prostredia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Hnutiu neprešla v parlamente ani ďalšia navrhovaná zmena týkajúca sa zdravotníkov. V zákone o dani z príjmov chceli ukotviť možnosť, aby si lekári, ktorí sú zamestnancami, mohli znížiť základ dane o sumu vynaloženú na vzdelávanie vrátane špecializačného štúdia, certifikačnej prípravy a sústavného vzdelávania. Lipšic poukazoval na to, že takúto možnosť majú v súčasnosti len lekári, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami. "Mladí lekári zväčša nemajú dostatok finančných prostriedkov na úhradu ich vzdelávania, čo je aj podstatným dôvodom ich migrácie do zahraničia. Dôsledkom tejto migrácie je zhoršujúca sa veková štruktúra slovenských lekárov, a to najmä v nemocniciach," uviedol Lipšic ako jeden z hlavných dôvodov predloženého návrhu.
Do tretice nenašiel podporu v NR SR ani tretí návrh z dielne hnutia, ktorým chcelo ustanoviť arbitra sporov medzi zdravotnými poisťovňami (ZP) a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vo veci platieb za výkony. Ako tvrdili Žitňanská s Lipšicom, tieto vzťahy sú v legislatíve nedostatočne upravené.
Navrhovali preto, aby ako poskytovatelia tak aj ZP mali právo požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o preskúmanie, či poskytnutá zdravotná starostlivosť bola oprávnená, prípadne či išlo o neodkladnú starostlivosť. Obrátiť by sa na úrad mohli aj pre výšku úhrady. "Rozhodnutia zdravotných poisťovní boli doteraz konečné a poskytovatelia nemali možnosť namietať svojvoľné rozhodnutia poisťovní," uvádzali v odôvodnení navrhovatelia. Zmeny chceli zapracovať do zákona o zdravotných poisťovniach.
Poslanci neposunuli do druhého čítania ani návrh novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Predstavitelia hnutia NOVA navrhovali, aby výšku príspevku na opatrovanie neovplyvňovala návšteva školy ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom. Taktiež chceli zvýšiť príspevok na opatrovanie nezaopatreného ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa v prípade, ak opatrovateľ nemá vlastný príjem, a to zo súčasných 49,80 eura na 100 eur .
Uhliarik neuspel so zmenami pre veľkodistribútorov liekov
Poslancovi Ivanovi Uhliarikovi (KDH) sa nepodarilo presadiť obmedzenia pre držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov, parlament jeho návrh neposunul do druhého čítania. Uhliarik chcel upraviť povinnosti pre veľkodistribútorov liekov tak, aby mohli odoberať lieky iba od iných držiteľov povolenia, od výrobcov a vrátené lekárňou, ktoré jej sami dodali. Ako tvrdil predkladateľ, cieľom jeho návrhu bolo predísť nedostatku zásob liekov v lekárňach, a to z dôvodu ich predaja do iných krajín.
Podľa Uhliarika sa totiž v súčasnosti stáva, že pacient čaká na svoj liek aj týždeň, niekedy i dlhšie. "V mnohých, predovšetkým vo verejných lekárňach, údajne až v polovici, však skupujú vybrané druhy liekov distribučné firmy a predávajú ich do zahraničia," uviedol poslanec KDH.
Uhliarik svojím návrhom chcel zaviesť aj povinnosť pre osoby, ktoré sú oprávnené vydávať humánne lieky alebo sprostredkovať ich nákup a predaj, viesť dokumentáciu o každej dodávke lieku, ktorá umožní sledovanie cesty distribúcie lieku. Prevádzkovateľ lekárne, ktorý je zároveň držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, mal mať zase povinnosť pri kupovaní liekov oznámiť distribútorovi, či liek kupuje ako prevádzkovateľ lekárne alebo ako distribútor. "Tento návrh pomôže zvýšiť zásoby liekov na Slovensku," konštatoval Uhliarik. Nové povinnosti navrhoval v novele zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.
Katastrálne poplatky pri prevode pôdy sa neznížia
Katastrálne poplatky pri prevodoch pôdy v nezastavaných častiach obcí, takzvaných extravilánoch, sa neznížia. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR, keď dnes neposunuli do druhého čítania návrh zákona z dielne strany Sloboda a Solidarita (SaS). Návrh zákona predložil do parlamentu poslanec a podpredseda SaS Ľubomír Galko.
"Pôda je na Slovensku historicky rozdrobená medzi veľké množstvo vlastníkov. V mnohých prípadoch je správny poplatok 66 eur na začatie konania o zmene vlastníctva vyšší ako hodnota prevádzanej pôdy. Potenciálnych kupcov a predajcov takáto výška poplatku odrádza,“ uviedol pred časom Galko. Znížením poplatkov by sa podľa jeho slov uľahčilo sceľovanie pôdy a vďaka tomu aj jej využitie.
"Malo nám ísť o to, aby sa na pôde vytvorili funkčné celky s jasným vlastníctvom a zodpovednosťou za toto vlastníctvo," konštatoval podpredseda SaS. Dodal, že zníženie poplatkov nemusí byť ani stratou pre štát. "Dnes sa prevody rôznych fliačkov pôdy neuskutočnia pre poplatok, ktorý je 66 eur bez ohľadu na veľkosť prevádzaného pozemku. Ich znížením by sa mohol rozhýbať trh a teda aj príjem do štátneho rozpočtu,“ vysvetlil Galko.
Poslanci za SaS navrhli poplatky pri prevode pozemku mimo zastaveného územia obce do 500 metrov štvorcových päť eur, vo výmere od 501 do dvetisíc metrov štvorcových 15 eur a od 2001 do pättisíc metrov štvorcových 30 eur.
Zmeny v podkroví len so súhlasom všetkých na najvyššom poschodí
Pri hlasovaní o nadstavbe alebo o výstavbe v podkroví či povale bude na prijatie rozhodnutia v rámci dvojtretinovej väčšiny vlastníkov bytov potrebný vždy aj súhlas všetkých vlastníkov na najvyššom poschodí, ktorých sa bude stavba bezprostredne týkať.
Bez súhlasu všetkých vlastníkov na najvyššom poschodí nebude možné prijať platné rozhodnutie, aj keď s nadstavbou alebo výstavbou budú súhlasiť viac ako dve tretiny ostatných vlastníkov bytov. Vyplýva to z novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov poslancov za Smer-SD Antona Martvoňa a Otta Brixiho, ktorú dnes schválil parlament.
Vládni zákonodarcovia prostredníctvom novely dávajú vlastníkom bytov možnosť obrátiť sa na súd, ak sú nespokojní so zvýšením platieb do fondu opráv. Chcú takto chrániť menej bonitných vlastníkov pred neodôvodneným a neúmerným zvyšovaním platieb, ktorými sa ich bohatší vlastníci niekedy snažia vytlačiť z nehnuteľností.
"Na obnovu bytového domu pôjdu tieto peniaze až vtedy, keď súd rozhodne, že výška preddavku je kvalifikovaná a bude smerovať výlučne k tomu, aby sa opravila, rekonštruovala či spravovala tá časť bytového domu, ktorá je potrebná a nebudú sa peniaze nadbytočne kumulovať a možno často aj zneužívať na iný účel, ako je to v zákone uvedené," vysvetlil Brixi. O výške preddavkov do fondu opráv má rozhodovať nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov.
Po novom tiež bude potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých vlastníkov pri hlasovaniach o zmluve o úvere a nájme a o každom dodatku k nim, o zmluve o výstavbe v podkroví či povale, alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim, o zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu alebo o prevode spoločných častí domu, a o zmene formy výkonu správy na schôdzi vlastníkov.
Brixi s Martvoňom po hlasovaní konštatovali, že na návrhu spolupracovali s množstvom dotknutých strán a snažili sa o čo najväčší konsenzus, ktorý by bol v prospech občanov.
Správca podľa novely bude musieť do 30. novembra predložiť vlastníkom správu o činnosti za predchádzajúci rok a vyúčtovanie fondu opráv a údržby, inak nebude mať nárok na platby za správu, vlastníkom tiež bude musieť predkladať ročný plán opráv na ďalší rok.
Správcovia bytov by rovnako mali v domoch a na webových stránkach priebežne zverejňovať postup pri obstarávaní tovarov a služieb a pri všetkých činnostiach spojených so správou domu vrátane jednotlivých cenových ponúk. Martvoň s Brixim tak chcú zvýšiť transparentnosť pri nakladaní s peniazmi vlastníkov bytov.
Návrh rovnako znižuje kvórum pri hlasovaniach o uznesení, po novom je potrebná dvojtretinová účasť vlastníkov bytov na schôdzi a na prijatie bežného uznesenia nadpolovičná väčšina prítomných.
Voľnú nedeľu podporuje aj poslanec za Smer Martvoň
Voľnú nedeľu, ktorú navrhuje KDH, podporuje aj poslanec za Smer-SD Anton Martvoň. "Zákaz predaja v nedeľu a počas štátnych sviatkov by som podporil, no za súčasného zvýšenia minimálnej mzdy aspoň na 400 eur mesačne," povedal Martvoň. Zároveň by určil výnimky zo zákona, ktoré z prevádzok by museli byť otvorené aj v nedeľu, ako je to napríklad v Rakúsku alebo v Poľsku. Tam sa zákaz predaja v nedeľu netýka čerpacích staníc, autobusových a vlakových staníc alebo letísk.
V SR by sa to mohlo týkať aj službukonajúcich lekární a predajní pri kultúrnych a turistických pamiatkach a atrakciách uznaných samosprávnym krajom, ako aj v areáli verejných športovísk, štadiónov, kúpalísk a aquaparkov, kde by mohli i naďalej brigádovať mladí ľudia.
"Viem si predstaviť, že by nedeľa a sviatky boli určené iba na oddych a nie na prácu. Každý pracujúci občan si potrebuje pravidelne minimálne jeden deň v týždni oddýchnuť, lebo potom mu v neskoršom veku rýchlo odchádza zdravie, zvyšujú sa náklady štátu na jeho liečbu a klesá jeho pracovná výkonnosť," vysvetlil poslanec za Smer-SD. Preto sa Martvoň na návrh KDH bude asi pozerať z pohľadu zamestnancov, daňovníkov dotujúcich zdravotníctvo a z pohľadu cirkvi.
"Som toho názoru, že v nedeľu by si mali ľudia oddýchnuť, navštíviť rodiny, priateľov či zájsť si do prírody, do kultúrnej ustanovizne alebo do kostola. Zvlášť by takto bola vyššia šanca pre viac ľudí dožiť sa dôchodkového veku," uzatvoril vládny poslanec.
KDH opakovane prichádza do parlamentu s návrhom, aby počas nedieľ a štátnych sviatkov boli zatvorené obchody. Práca v nedeľu, pokiaľ nie je nevyhnutná, je podľa predsedu KDH Jána Figeľa znakom chudoby, nie bohatstva. Ako povedal Figeľ dnes na tlačovej besede, nedeľu ako voľný deň si ľudia zaslúžia.
„Na Slovensku pracujú ľudia v nedeľu najviac z krajín EÚ. Viac ako 19 percent ľudí pracuje v nedeľu. To je najvyššie číslo v európskej dvadsaťosmičke. To sú osoby, ktoré v nedeľu chýbajú pri rodinnom stole. To je každý piaty občan,“ zdôraznil Figeľ. Jeden z predkladateľov novely Zákonníka práce Alojz Přidal pripomenul, že princíp voľnej nedele pre každého je vo volebnom programe KDH. Zároveň upozornil, že v mnohých štátoch je voľná nedeľa chránená zákonom. „Vo východoeurópskych štátoch je obrovský atak na nedeľu,“ uviedol.
