BRATISLAVA - Kamióny na rýchlostných cestách a diaľniciach budú mať naďalej aj v nočných hodinách predbiehanie iných motorových vozidiel zakázané. Poslanci NR SR za hnutie OĽaNO Štefan Kuffa a Miroslav Kadúc dnes totiž nepresadili novelu zákona o cestnej premávke, ktorou chceli súčasnú situáciu zmeniť.
Predbiehanie kamiónov na rýchlostných cestách a diaľniciach malo byť podľa Obyčajných povolené v čase od 23.00 h do 5.00 h ráno. Súčasný zákaz predchádzania pre nákladné vozidlá na týchto komunikáciách je zdôvodnený tým, že "ide o opatrenie, ktoré má zvýšiť plynulosť, a tým aj bezpečnosť cestnej premávky".
Podľa Kuffu a Kadúca však prax preukázala, že pri predchádzaní po diaľnici alebo rýchlostnej ceste nie je potrebné obmedzovať nákladné vozidlá v neskorých nočných a skorých ranných hodinách, teda v čase, keď sú tieto cesty takmer prázdne.
Aktuálny zákaz bol koncipovaný tak, aby "spriechodnil cesty pre bežnú osobnú dopravu na jednej strane a na druhej strane, aby závažným spôsobom nezasiahol do nákladnej dopravy". "V čase od 23.00 h do 5.00 h je však bežná osobná doprava minimálna a rýchlejších osobných automobilov je na cestách menej. Z tohto dôvodu je dnešná podoba zákona kontraproduktívna a zakazuje nákladným vozidlám predchádzanie iných motorových vozidiel aj v čase, kedy to vôbec nie je potrebné," povedali Kuffa a Kadúc.
Ochrana ľudí pred zápachom a pokutovanie znečisťovateľov neprešlo
Zámer chrániť ľudí pred zápachom a pokutovať znečisťovateľov opozičným poslancom opäť neprešiel. Podobne ako vlani parlament aj dnes odmietol novelu zákona o ovzduší z dielne Mikuláša Hubu (nezaradený) a Jána Mičovského (OĽaNO).
Poslanci v nej navrhovali chrániť občanov pred neprípustnou mierou obťažovania zápachom a dať možnosť skupine najmenej 20 obyvateľov obťažovaných zápachom obrátiť sa na Obvodný úrad životného prostredia.
Úrad je podľa zákona o ovzduší oprávnený uložiť pokutu prevádzkovateľovi veľkého a stredného zdroja znečistenia ovzdušia. Na uloženie pokuty z dôvodu zápachu (rozmedzie od 33 do 33.000 eur) sa podľa návrhu mal vyžadovať súhlas príslušného obecného zastupiteľstva s cieľom objektívneho posúdenia obťažovania obyvateľstva zápachom širším okruhom osôb, ako je len 20 dotknutých občanov.
Keby Huba a Mičovský uspeli, zákon o ovzduší by upravoval nielen práva a povinnosti osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok, ale aj práva a povinnosti osôb pri obťažovaní obyvateľstva zápachom. V súčasnosti sa kvalita ovzdušia určuje primárne podľa faktorov, medzi ktoré zápach dosiaľ explicitne nepatril.
Podľa vzoru českej právnej úpravy tak novela definovala prípustnú mieru obťažovania zápachom, za ktorú sa považuje stav pachových znečisťujúcich látok v ovzduší, ktorý sa má dosiahnuť použitím najlepšej dostupnej techniky a odstraňovaním alebo obmedzovaním obťažujúceho pachového vnímania.
Huba, Mičovský a Martin Fecko (OĽaNO) dnes nepresadili ani novelu zákona o ochrane prírody. Právnou normou chceli zlepšiť postavenie stráže prírody, zvýšiť jej autoritu v očiach verejnosti, zlepšiť využívanie jej potenciálu vo verejnom záujme, zabezpečiť jej dôstojné podmienky na vykonávanie jej výnimočnej činnosti pri ochrane prírody a krajiny, prinavrátiť jej možnosť nosenia rovnošaty a presnejšie zadefinovať jej postavenie, právomoci a kompetencie.
Podmienky čerpania grantov pre vývoj sa zjednodušia
Systém posudzovania žiadostí o poskytnutie grantov na riešenie projektov výskumu a vývoja, o ktoré sa žiadatelia uchádzajú na základe verejných výziev, sa zjednoduší. Vyplýva to z novely zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, ktorú dnes schválil parlament. Žiadatelia o granty po novom budú mať 14-dňovú lehotu, počas ktorej budú môcť odstrániť prípadné technické nedostatky žiadosti.
Novela, ktorú predložili poslanci za Smer-SD Ľubomír Petrák, Mojmír Mamojka a Ľubica Rošková, sa vzťahuje napríklad na posudzovanie žiadostí podaných na základe verejných výziev Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá je hlavnou grantovou agentúrou pre výskum a vývoj v SR. Podľa terajšej legislatívy sa v prvej fáze hodnotia podané žiadosti na základe technických a formálnych náležitostí, pričom pravidlá sú nastavené tak, že poskytovateľ automaticky vyradí všetky žiadosti, ktoré nesplnia tieto technické podmienky.
"Táto úprava sa v praxi javí ako príliš prísna. Tým, že sa žiadateľovi neumožňuje opraviť prípadné technické nedostatky žiadosti, hrozí, že v rámci verejných výziev budú zbytočne vyraďované projekty, ktoré ponúkajú kvalitné výskumné a vývojové riešenia, ale podľa platnej legislatívy musia byť z hodnotenia automaticky vyradené," vysvetľujú poslanci Smeru-SD.
Preto v novele navrhujú v rámci posudzovania splnenia technických podmienok zaviesť štandardnú 14-dňovú lehotu, počas ktorej sa umožní žiadateľom odstrániť prípadné technické nedostatky žiadosti. Žiadosť o grant tak vyradia až keď žiadateľ neodstráni nedostatky.
Neziskovky nedostanú príspevky na rozvoj zamestnanosti
Parlament dnes zamietol novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorou chceli poslanci za KDH rozšíriť možnosť poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti aj na občianske združenia, neziskové organizácie alebo nadácie.
"Rozšírením možnosti získania príspevku aj pre zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia sa rozšíri možnosť operatívnejšieho a efektívnejšieho zamestnávania znevýhodnených skupín nezamestnaných," argumentovali poslanci KDH Monika Gibalová, Pavol Abrhan, Martin Fronc a Pavol Hrušovský.
Podľa aktuálnej legislatívy možno poskytnúť príspevok na rozvoj miestnej a regionálnej zamestnanosti len zamestnávateľovi, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj.
Osuský nepresadil rozšírenie používanie jazykov menšín
Uľahčiť a rozšíriť používanie jazykov národnostných menšín v novele jazykového zákona neúspešne navrhoval poslanec za SaS Peter Osuský. "Hlavným zámerom predkladaného návrhu zákona je vypustiť zo zákona o štátnom jazyku tie ustanovenia, ktoré neodôvodnene zasahujú do slobodného šírenia informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka," vysvetľoval Osuský. Parlament dnes jeho právnu normu zamietol.
Poslanec liberálov vypúšťal zo zákona ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Rovnako vypúšťal body, podľa ktorého je akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami neprípustný.
"Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého sa v štátnom jazyku vedie agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť. Nie je nevyhnutné zákonom prikazovať cirkvám a náboženským spoločnostiam, v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou. Rozhodnutie o tom by malo byť ponechané na samotné cirkvi a náboženské spoločnosti," uvádzal v návrhu Osuský.
Poslanec SaS navrhoval doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel. "Tým nie je dotknuté používanie štátneho jazyka v oblasti geografických názvov, umožňuje sa však aj používanie iných jazykov," konštatoval Osuský.
V menšinových školách by sa podľa novely pedagogická a ďalšia dokumentácia viedli v príslušnom menšinovom jazyku. Ministerstvo školstva by určilo rozsah dokumentácie, ktorá sa aj v týchto školách musí viesť aj v štátnom jazyku, čiže dvojjazyčne.
Osuský zároveň navrhoval vypustiť paragraf, ktorý upravuje používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku. Ide o elektronické médiá, miestny rozhlas, periodickú tlač, agentúrne spravodajstvo, kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia, nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach a verejné zhromaždenia.
"Používanie jazyka v týchto oblastiach by malo byť vecou slobodného rozhodnutia každého subjektu. Regulácia týchto oblastí prostredníctvom zákona o štátnom jazyku je neodôvodneným zásahom štátnej moci do súkromnej sféry, do slobodného podnikania a do slobody prejavu a slobodného šírenia informácií," argumentoval poslanec liberálov.
Personál zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb a ich pacienti alebo klienti mali podľa novely komunikovať v akomkoľvek jazyku, pre ktorý sa rozhodnú a dohodnú sa na tom. Dnes zo zákona komunikujú spravidla v štátnom jazyku.
Poslanec SaS tiež navrhoval vypustiť ustanovenie, podľa ktorého všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti sa uvádzajú v štátnom jazyku. Vypustiť chcel aj ustanovenia, ktoré upravujú dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o štátnom jazyku a ukladanie pokút za porušovanie týchto povinností.
Vládny Smer-SD novelizoval jazykový zákon počas prvej vlády Roberta Fica. „Musím, žiaľ, konštatovať, že tento návrh zákona určite nesleduje zachovanie slovenského národného a kultúrneho povedomia.
Naopak, jeho dôsledkom, a zdá sa, že aj cieľom, je zásadné oslabenie kľúčovej signifikantnej definície národa, v tomto prípade aj podľa preambuly Ústavy Slovenskej republiky, štátotvorného národa slovenského. Národ je skupina ľudí s určitými spoločnými znakmi. Medzi tieto sa najčastejšie zaraďujú spoločná kultúra, jazyk, história, genetika a vedomie príslušnosti k takto vymedzenej skupine,“ reagoval na návrh poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek.
Žitňanská nepresadila samostatnú prax pre pôrodné asistentky
Nezaradení poslanci Jana Žitňanská a Daniel Lipšic neuspeli s návrhom, aby predpôrodnú starostlivosť a starostlivosť po pôrode mohli poskytovať aj pôrodné asistentky v samostatnej praxi. Táto služba by im bola uhrádzaná z verejného zdravotného poistenia. Parlament dnes novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti neschválil.
"Napriek pozitívnym zmenám zákonov v pôrodnej asistencii pôrodné asistentky v praxi len ťažko nanovo získavajú postavenie samostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti," konštatovala Žitňanská.
Platná legislatíva podľa nej umožňuje žene vybrať si nemocnicu, kde porodí, vybrať si môže aj lekára a pôrodnú asistentku, stále však chýba autonómia v povolaní pri samostatnom poskytovaní starostlivosti o tehotnú ženu a návštevná služba v šestonedelí.
Pôrodná asistentka by tak podľa návrhu poslankyne okrem iného navštevovala ženu počas tehotenstva u nej doma, aby získala informácie o jej sociálnom prostredí, rovnako by tak zisťovala, či je pripravená na pôrod a má základné vybavenie, ktoré bude potrebovať. Budúcu matku by taktiež v domácom prostredí pripravovala na pôrod a radila jej v súvislosti s tehotenstvom. Žitňanská však pripomínala, že za poradňu by bol aj naďalej zodpovedný gynekológ.
"Cieľom novely nie je nahradenie gynekológov či pediatrov pôrodnými asistentkami, ale po vzore z iných vyspelých krajín doplnenie zdravotnej starostlivosti pre tehotné ženy a ženy v šestonedelí," vysvetľovala opozičná poslankyňa. Návrh by podľa nej pravdepodobne mal negatívny dopad na zdroje zdravotných poisťovní, záležalo by na tom, v akom rozsahu by takéto služby boli využité.
Kandidáti na funkcie nebudú zverejňovať osobné údaje
Poslanci NR SR za OĽaNO nepresadili novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorej by kandidáti na verejné funkcie museli zverejňovať osobné údaje. Parlamentu dnes právnu normu Eriky Jurinovej, Igora Hraška a Miroslava Kadúca neschválil.
Návrh podľa obyčajných ľudí vychádzal z ústavy, ktorá zaručuje právo na informácie. Poslanci reagovali svojim návrhom na prax, keď sa ani základné informácie o kandidátoch na verejnú funkciu nezverejňujú s odvolaním sa na pravidlá o ochrane osobných údajov. Ako príklad uvádzali materiály predložené na rokovanie vlády, v ktorých je neraz prístup k údajom o kandidátoch na verejné funkcie obmedzený, pretože tieto osoby neposkytli súhlas na zverejnenie ich osobných údajov.
Podobné dôvody uvádzajú aj iné orgány verejnej moci, napr. Sociálna poisťovňa, ktorá odmietla zverejniť životopisy novozvolených riaditeľov jej pobočiek. Podľa OĽaNO ďalší príklad je ministerstvo zdravotníctva, ktoré neposkytlo životopisné údaje o nových riaditeľoch univerzitných nemocníc, alebo aj štátne podniky, v ktorých až 60 percent riaditeľov odmieta zverejniť svoj životopis.
Prijatím novely zákona by sa podľa OĽaNO čiastočne podarilo eliminovať uvedené negatíva a preventívne zamedziť tomu, aby sa k verejným funkciám dostali nevhodné osoby, keďže by sa otvoril priestor verejnej kontrole.
„Občianska kontrola verejných vecí je nezanedbateľnou súčasťou moderných demokratických štátov. Nutným predpokladom jej existencie je v prvom rade zabezpečenie transparentného prístupu k čo najväčšiemu množstvu relevantných informácií. Obsahom predkladaného návrhu je teda také doplnenie zákona, ktoré umožňuje plnohodnotne uskutočňovať predmetné ústavné politické právo,“ argumentovali poslanci OĽaNO.
