BRATISLAVA – Zasadnutie Súdnej rady SR podľa informácií požaduje zvolať dovedna až 11 zo 17 členov tohto najvyššieho orgánu súdnictva. Návrhy na zvolanie zasadnutia sú dva, podali ich dve skupiny členov rady. Oba návrhy iniciovali najmä preto, aby mohli zvoliť podpredsedu súdnej rady, lebo rada je aktuálne bez vedenia.
„Aby sa zabezpečil chod súdnej rady, lebo zo zákona vlastne musí byť predseda alebo podpredseda, aby mohla súdna rada pokračovať, fungovať, aby mal kto zvolávať zasadania a určovať program," vysvetlil člen súdnej rady Dušan Čimo. Prvý návrh podali Dušan Čimo, Rudolf Čirč, Peter Straka, Jozef Vozár, Elena Berthotyová a Ján Vanko. Vanko podpísal aj druhý návrh a okrem neho Ľuboš Sádovský, Eva Fulcová, Imrich Volkai, Jana Bajánková a Milan Ďurica.
Podpis pod návrhom potvrdili viacerí členovia súdnej rady. Návrhy podali ešte za predsedovania Štefana Harabina. Predseda súdnej rady zvoláva jej rokovanie aj v prípadoch, keď o to písomne požiada najmenej tretina členov. Ak ho nezvolá do 15 dní, tak sa zasadnutie súdnej rady začne v tridsiaty deň po doručení žiadosti v sídle NS SR.
Stolička podpredsedu súdnej rady je prázdna potom, ako nový prezident Andrej Kiska odvolal troch členov rady, ktorých tam nominoval jeho predchodca Ivan Gašparovič – medzi odvolanými bola aj podpredsedníčka rady Mária Bujňáková. Štefanovi Harabinovi sa zas končí funkčné obdobie v čele najvyššieho súdu, takže už nebude ani predsedať súdnej rade, kde je zatiaľ funkcia predsedu z ústavy napojená na predsedu NS SR. Nového predsedu budú členovia súdnej rady voliť ponovom zo svojho stredu, ale až potom, ako začne v septembri platiť novela ústavy.
Zákon o súdnej rade hovorí, že ak predseda súdnej rady nie je vymenovaný, počas neprítomnosti predsedu vykonáva jeho povinnosti podpredseda súdnej rady. Počas neprítomnosti predsedu súdnej rady a podpredsedu súdnej rady vykonáva ich povinnosti prítomný vekovo najstarší člen súdnej rady.
Tým je teraz nominant prezidenta Ján Klučka. Zákon však počíta len s tým, že najstarší člen vedie radu len v neprítomnosťou vedenia rady. "Problém je ten, že neprítomnosťou sa štandardne nerozumie neobsadenie, rokovací poriadok to potom aj vysvetľuje," poznamenal Čimo. Podľa jeho slov sa neprítomnosťou nerozumie stav, keď daný funkcionár nie je prítomný, lebo nie je zvolený alebo ustanovený.
Skupina zvolávateľov rokovania súdnej rady, ku ktorým patrí Čimo, je podľa jeho slov aj za zmenu miesta rokovania rady, kde sa má zvoliť predseda najvyššieho súdu. Štefan Harabin túto novú voľbu svojho nástupcu v čele najvyššieho súdu vyhlásil ešte z postu predsedu súdnej rady na 16. septembra s tým, že by sa opäť mala udiať na východe republiky. Po prvom neúspešnom kole volieb v Sobranciach by to malo byť v septembri v Spišských Hanušovciach.
"Patrilo by sa, aby tá voľba bola podľa možností v Bratislave alebo na nejakom bližšie dostupnom mieste, nie v tej dedinke, o ktorej sa hovorí," povedal Čimo. Podľa neho by to bolo vhodné nielen z ekonomických dôvodov, ale voľba predsedu najvyššieho súdu je udalosť, ktorá si zasluhuje byť v centre diania.
Prvá skupina navrhovateľov mimoriadneho rokovania by chcela upraviť aj rokovací poriadok súdnej rady. Chcú z neho odstrániť "trecie plochy" a zabezpečiť sfunkčnenie rady. Je tam napríklad problém s tým, že podpredseda môže pôsobiť v niektorých veciach len z poverenia predsedu a v jeho neprítomnosti, ktorá sa tam interpretuje inak ako v zákone. V rokovacom poriadku by radi upravili technické záležitosti.
