BRATISLAVA - Viac odborných asistentov vzdelávania v problémových lokalitách, častejšie testovanie vedomostí žiakov či podpora učiteľov. To sú niektoré z možných riešení, ktoré by mohli podľa predstaviteľov ministerstva školstva pomôcť k lepšiemu vzdelávaniu detí. Sústrediť sa treba najmä na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré majú problém so vzdelávaním.
O návrhoch odporúčaní na zlepšenie výsledkov žiakov v medzinárodnom meraní žiakov OECD – štúdia PISA hovoril dnes parlamentný školský výbor s predstaviteľmi rezortu školstva. Výbor vzal správu na vedomie a žiada ministerstvo školstva o konkrétne riešenia a termíny na ich realizáciu.
Štátny tajomník ministerstva Štefan Chudoba sa nazdáva, že pomôcť zlepšiť výsledky žiakov by mohlo ich porovnávanie na začiatku aj na konci procesu. Mohlo by to byť podľa neho pre školy motivujúce. Zmeny sa však musia dotknúť aj platov učiteľov. "Ak sa to neodrazí aj v platoch, nemôže sa to podariť," poznamenal. Zároveň zdôraznil, že aby kvalita školstva fungovala, musíme sa sústrediť na reálny život.
Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská tiež považuje za dôležité zvyšovanie kvality vzdelávania a sledovanie pridanej hodnoty jednotlivých žiakov na vstupe a výstupe v danom ročníku alebo na vzdelávacom stupni. "Už nás nebude zaujímať, aké výsledky dosahujú v jednom časovom období. Dôležité je, či sa žiak zlepšil za dané obdobie, alebo či zostal na rovnakej úrovni," vysvetlila.
Podľa nej by sa prírastok vedomostí u žiakov mohol odraziť na vyššej sume normatívu pre školy, ktoré dosiahnu vyšší ako priemerný prírastok. "Mohlo by to byť veľmi stimulujúce a mať veľmi pozitívny efekt," myslí si Kanovská.
Podľa nej by si takto mohli prilepšiť školy so slabšími žiakmi, ak by deti vedeli naučiť čo najviac, a nemuseli by z toho teda profitovať prevažne topškoly. "Pokojne to môžu byť školy s veľmi slabými žiakmi, ktoré ale za to dané obdobie napríklad medzi piatym a deviatym ročníkom dosiahnu veľký progres," vysvetlila. Pokiaľ by sa to podarilo, podľa Kanovskej by sa už nemuselo opakovať, že školu opúšťajú deti, ktoré poriadne nič nevedia.
Miroslav Beblavý (nezaradený) volá po zlepšení slovenského vzdelávacieho systému ako takého. "Podstatné je, ako vyberáme učiteľov, akú investíciu do nich urobíme, ako ich udržíme v systéme, akú podporu im dáme, aby boli schopní pracovať aj s deťmi, ktoré zaostávajú, a aké ambície máme s našimi deťmi. To je asi to najpodstatnejšie," vymenoval oblasti, ktoré si vyžadujú pozornosť a riešenia.
Beblavému okrem iného chýba také nastavenie systému, ktoré by umožnilo zachytávať deti zo sociálne slabých rodín a pomohlo by tak deťom dosiahnuť lepšie vzdelanie. Nezaradený poslanec si myslí, že súčasný slovenský vzdelávací systém nemá ambície. "Neverí v to, že skoro každé dieťa má na to, aby sa vzdelalo. Treba, aby sme verili, že každé dieťa má na viac," vyhlásil.
Chudoba sa na rokovaní výboru vyjadril aj za centralizáciu školstva. Podľa jeho názoru by to pomohlo zlepšiť vzdelávanie detí. "Určite by sa jednoduchšie riadilo a svedčalo by to podľa môjho názoru viac ako dnes decentralizovaný systém, kedy je príliš veľa pánov na školstvo," povedal Chudoba, podľa ktorého osobného názoru bude centralizácia nutná. Na ministerstve školstva to podľa neho neriešia.
Podľa Beblavého je nepodstatné, či budeme centralizovať, zoštátňovať, odštátňovať či rušiť školy. Potrebná je systémová zmena, ktorá by podporila deti aj učiteľov. Poukázal na to, že centralizácia o vzdelaní detí nerozhoduje. Dodal, že medzi testovanými úspešnými aj neúspešnými krajinami sú vyspelé štáty, ktoré majú centralizované školstvo, ale aj tie s decentralizovaným školstvom.
