BRATISLAVA - Návrh, ktorý zavádza povinnosť pre zamestnávateľov zabezpečiť zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami aj pre nerizikových pracovníkov, je útok na verejné financie. Uviedol to nezaradený poslanec Alojz Hlina na 35. schôdzi parlamentu počas rozpravy k novele zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Hlina tvrdí, že kým súkromný sektor sa s návrhom vyrovná tým, že sa pokúsi tieto služby zabezpečiť čo najlacnejšie, pre verejnú sféru takéto pravidlo platiť nebude. Podľa neho je toto opatrenie totiž priepustkou, ako legálne vytiahnuť z verejného sektoru nemalé peniaze.
"Vie o tom Kažimír, že sa mu chystáte na 350 tisíc zamestnancov vo verejnom sektore otvoriť znova brány pre záujmy," pýta sa Hlina ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej. Podľa neho je cieľom dostať minimálne štátnych zamestnancov do zákona tak, aby niekto mohol súťažiť ponuky a vyberať peniaze. Pripomína, že návrh sa dotkne aj študentov v odborných činnostiach, ráta ich na desiatky tisíc.
Poslanec KDH Ivan Uhliarik ministerke odkázal, že ak by to s prevenciu myslela vážne, zaviedla by ten istý mechanizmus ako funguje pri stomatológoch, a teda ak by pacient neprišiel na preventívnu prehliadku, mal by problém s hradením liečby z verejných zdrojov v nasledujúcom období. Tvrdí, že pre ľudí sú najväčším motivátorom, prečo zmeniť prístup k starostlivosti o svoje zdravie buď peniaze, alebo strach zo smrti. V zavedení zdravotného dohľadu pre nerizikových zamestnancov cestu nevidí.
Podľa Zvolenskej je zákon vyvážený, na jednej strane zaručuje ochranu, na druhej strane minimalizuje náklady. Podotýka, že návrhu predchádzala dlhodobá diskusia, pričom s ním súhlasili aj zástupcovia zamestnávateľov. Na margo študentov podotkla, že zdravotný dohľad sa dotkne len tých, ktorí vykonávajú prax. Ministerka obhajuje, že žiaci majú nárok na takú istú ochranu ako zamestnanci podniku, keďže sú vystavení rovnakej expozícii. "To, čo sme tu predložili, nie je žiadny biznis, je to podľa mňa úplný štandard európskej krajiny v roku 2014," povedala Zvolenská.
Pripomína, že opatrenie si vyžiadala európska smernica. Potrebu implementovať ju do našich právnych predpisov nám vo februári pripomenula aj Európska komisia. Podľa Zvolenskej dostalo Slovensko dva mesiace na to, aby zosúladilo svoju legislatívu so smernicou, v opačnom prípade by nám hrozila minimálna paušálna pokuta 886 tis. eur, plus denné penále až do výšky 65 tis. eur.
Predložený návrh z dielne ministerstva zdravotníctva zavádza, že zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami by mali zamestnávatelia povinne zabezpečovať pre všetkých zamestnancov. V súčasnosti sa takéto opatrenie vzťahuje len na rizikových pracovníkov, a to v 3. a 4. kategórii. Takýto právny stav nie je pre Slovensko nový, platil aj do roku 2011.
