BRATISLAVA - Návrh skupiny poslancov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), aby bol Ústavný súd (ÚS) SR pri svojom rozhodovaní o ústavnosti legislatívy viazaný termínmi, nezískal súhlasné stanovisko vlády. Kabinet ho odmietol tak, ako mu navrhlo ministerstvo spravodlivosti.
Poslanci KDH Monika Gibalová, Pavol Abrhan, Martin Fronc a Pavol Hrušovský by chceli novelou zákona o organizácii ÚS SR zakotviť ústavnému súdu povinnosť rozhodovať o ústavnosti zákonov do troch mesiacov.
Vzťahovalo by sa to na prípady, ak by ústavný súd prijal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení) s Ústavou SR, v ktorom účastník konania navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov. ÚS by podľa návrhu kresťanských demokratov musel o tom rozhodnúť do 90 dní odo dňa začatia konania.
„Podľa platnej právnej úpravy o takom návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti však potvrdzujú, že ústavný súd rozhoduje o niektorých návrhoch na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí či ustanovení so značným oneskorením,“ vysvetľovala návrh v parlamente Gibalová.
Podľa nej v novele ide o také ustanovenia, v prípade ktorých ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody alebo hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný
Podľa ministerstva spravodlivosti je legitímna požiadavka, aby každá vec zotrvala na ústavnom súde len tak dlho, ako je to nevyhnutne potrebné na prípravu kvalifikovaného rozhodnutia. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti totiž vyplýva aj zodpovednosť za riadny a včasný výkon ústavného súdnictva
„Dĺžka samotného konanie je však výsostne individuálna a v jednotlivých právnych veciach sa môže líšiť v závislosti od skutkovej a právnej zložitosti veci i správania účastníkov konania,“ uviedol rezort spravodlivosti v stanovisku k legislatívnej iniciatíve poslancov.
Ministerstvo spravodlivosti hovorí, že každému rozhodnutiu o pozastavení účinnosti by mala predchádzať dôkladná právna a skutková analýzy. Obmedzenie výkonu tejto analýzy ustanovením zákonnej lehoty podľa rezortu nemusí vždy prispieť k účinnej ochrane ústavou garantovaných práv a slobôd. MS zdôrazňuje, že ústavný súd rozhoduje v týchto prípadoch na podklade vyjadrenia dotknutých orgánov verejnej moci, „čo vedie k záveru, že vydanie rozhodnutia v lehote 90 dní nemusí byť objektívne možné“.
Parlament návrh kresťanských demokratov posunul do druhého čítania 2. apríla. V tomto štádiu sa k poslaneckým iniciatívam vyjadruje kabinet. Identický návrh zákona predložený KDH zamietol Smer-SD v máji 2013. Predtým ho podobne ako teraz Smer-SD posunul do druhého čítania.
