BRATISLAVA - Prezident Ivan Gašparovič nesmie robiť rozhodnutia, ktoré nadobudnú právny účinok po skončení jeho funkčného obdobia, myslí si ústavný právnik a bývalý sudca federálneho ústavného súdu Ivan Trimaj.
"Súčasný prezident má robiť bežné rozhodnutia do 15. júna, v zásadných rozhodnutiach by sa mal spojiť s budúcim prezidentom a konzultovať s ním, ale nie je viazaný názorom budúceho prezidenta. Ale to všetko sa týka tých rozhodnutí, ktoré sa stanú účinné ešte do 15. júna. Nesmie podľa mojej mienky urobiť rozhodnutie, ktoré nadobudne právnu silu po skončení jeho funkčného obdobia," vyjadril sa Trimaj v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Trimaj nesúhlasí s názorom, že rozhodovať o menovaniach má ten prezident, ktorý je v úrade v čase, keď dostane na stôl návrh. Takýto názor podľa Trimaja povyšuje návrh nad rozhodnutie. "Tým rozhodujúcim časom môže byť len okamih rozhodnutia prezidenta," uviedol Trimaj. Dodal, že účinky rozhodnutia nastanú v prípade kandidátov na sudcov Ústavného súdu najskôr 4. júla, kedy sa skončí funkčné obdobie trom sudcom ÚS SR.
Pri otázke vymenovania kandidátov na ústavných sudcov vidí ústavný právnik Ján Drgonec problém skôr na strane samotných kandidátov než u prezidenta. Ako povedal Drgonec v relácii, podľa Ústavy sa sudca ÚS SR ujíma funkcie zložením sľubu. Prezident Gašparovič môže kandidátov podľa Drgonca síce vymenovať, lenže ak zložia sľub skôr, ako uplynie funkčné obdobie odchádzajúcim sudcom, tak nebude na ústavnom súde 13 sudcov, ale 16. "Nemôžu zložiť sľub bez toho, aby sa dopustili úmyselného porušenia Ústavy," povedal Drgonec s tým, že odložiť sľub sa podľa jeho názoru nedá. "Súčasťou jednej právomoci je možnosť vyvolať právny účinok a prezident Gašparovič dnes nemá možnosť vyvolať právny účinok uplatnenia svojej rozhodovacej právomoci vo veci menovania sudcov Ústavného súdu," doplnil.
Rozhodnutím Ústavného súdu v kauze Čentéš o tom, že hlava štátu má právo vymenovať alebo nevymenovať navrhovaného kandidáta, sa bude musieť riadiť aj nový prezident Kiska, uviedol v debate Trimaj. "Výklad podaní Ústavného súdu je všeobecne záväzný a má takú istú silu, ako má Ústava," vysvetlil. Nový prezident bude mať podľa Drgonca právomoc stiahnuť z funkcie vedenie Ústavného súdu. "Ústava zaručuje neodvolateľnosť sudcu Ústavného súdu, ale nie neodvolateľnosť funkcionárov," povedal s tým, že Kiska by mohol kedykoľvek odvolať predsedníčku alebo podpredsedu Ústavného súdu. "V zásade taká možnosť existuje," podotkol.
