BRATISLAVA - Učitelia na základných a stredných školách by mali v roku 2016 zarábať 1,2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Podľa ministra školstva Dušana Čaploviča sa tento záväzok naplniť podarí. Šéf rezortu školstva to vyhlásil ešte v piatok po oceňovaní pedagógov pri príležitosti Dňa učiteľov.
Minister hovorí, že záväzok dodrží. Správu o stave školstva, ktorá sľubuje viac peňazí pre školstvo, však na rokovanie vlády doteraz nepredložil, aj keď sa tak malo stať už v septembri 2013. Šéf rezortu školstva v piatok vyhlásil, že ju nechcel predkladať na stôl vláde pred prezidentskými voľbami.
„Toto už je taká zhýralá doba, že čokoľvek by sme teraz dali, tak by sa to spájalo s voľbami, a ja som sa preto rozhodol predložiť tento materiál až po voľbách,“ povedal minister. Kedy konkrétne tak urobí, neprezradil. Dodal však, že jeho záväzky zo správy zostanú nezmenené.
„Tam sa nič nemení na tej správe, tá správa zostáva tak, ako bola schválená v hospodárskej a sociálnej rade. Môj hlavný záväzok je predovšetkým to, že v roku 2016 ten priemerný plat učiteľov základných a stredných škôl v prenesených kompetenciách bude 1,2-násobok priemeru, to znamená viac ako 1 000 eur,“ povedal Čaplovič.
K vypracovaniu správy o stave školstva zaviazal ministra školstva parlament po protestoch učiteľov v roku 2012. Konečné znenie správy aj s pripomienkami verejnosti zverejnil rezort v septembri 2013, do konca mesiaca sa mala dostať na rokovanie vlády. Doteraz sa tak však nestalo.
"To že ani na konci marca 2014 snaha parlamentu nepriniesla žiadne reálne zmeny v školstve, svedčí o úplnej ignorácii vlády SR voči parlamentu a znevážení mandátu poslancov, ktorí dostali od občanov v demokratických voľbách," hovorí učiteľ a jeden zo spoluorganizátorov štafetového štrajku v školách Vladimír Crmoman.
Podľa neho existujú dve vysvetlenia, prečo vláda o správe ešte nerokovala. Prvá možnosť je, že vláda len predstiera, že školstvo je jej prioritou, ako to sľúbila v svojom programovom vyhlásení.
"To by vysvetľovalo, prečo k správe od septembra nie je schopná zaujať jasný postoj a len naťahuje čas," hovorí Crmoman. Druhou možnosťou je podľa neho problém priamo na ministerstve školstva, "ktorého zamestnanci nie sú schopní vypracovať, predložiť a ani presadiť také návrhy systémových zmien v školstve, ktoré by boli realizovateľné a hlavne akceptovateľné zvyškom vlády, hlavne ministerstvom financií".
Učiteľ tak narážal na fakt, že rezort financií mal k finančným záväzkom v správe výhrady. Ministerstvo financií vznieslo k materiálu zásadnú pripomienku, v ktorej rezort nesúhlasil s úlohou pre ministra financií vyčleniť v rokoch 2014 až 2016 nárast prostriedkov do školstva každý rok o 130 miliónov. Rezortu financií chýbala vypracovaná doložka vybraných vplyvov i to, že neboli známe celkové vplyvy. Minister školstva teraz naznačuje, že predloženie správy na vládu má už dohodnuté so šéfom školských odborárov aj ministrom financií.
O tom, že by sa správa mohla objaviť na niektorom z blízkych rokovaní vlády, hovorí aj predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek. "Súčasťou správy je aj finančné krytie navrhovaných systémových zmien v školstve, a to medziročné navýšenie rozpočtu o 110 mil. eur pre regionálne školstvo a 20 mil. eur pre vysoké školstvo," doplnil šéf školských odborárov.
