BRATISLAVA - Podmienky pre riadnu činnosť verejného ochrancu práv a jeho kancelárie nie sú u nás doteraz vytvorené. Ako ďalej povedala ombudsmanka Jana Dubovcová, kancelária nie je dobudovaná ani v základných parametroch. Ombudsmanka práve prostredníctvom kancelárie vykonáva svoju činnosť. Problém je podľa jej slov okrem iného s organizačným poriadkom či personálnym vybavením. Aj takto zhodnotila verejná ochrankyňa práv dva roky vo funkcii, do ktorej nastúpila 28. marca 2012 a kanceláriu prevzala po desiatich rokoch jej fungovania.
Jana Dubovcová pri nástupe do funkcie plánovala vytvoriť regionálne pracoviská verejného ochrancu práv vo všetkých ôsmich krajoch. "Vtedy som si myslela, že by mohli byť minimálne vo všetkých krajoch a pokiaľ by boli vytvorené podmienky, tak aj vo väčších mestách," poznamenala.
Podľa jej slov mala tiež minimalistickú požiadavku, aby v jednej regionálnej kancelárii pracoval jeden právnik, ktorý by mal k dispozícii pol administratívnej sily a aby boli kancelárie otvorené každý deň v roku. Tým by sa sprístupnila činnosť verejného ochrancu práv ľuďom v regiónoch.
"Avšak, toto sa mi zrealizovať nepodarilo. Dôvodom je najmä fakt, že naša kancelária nemá od svojho založenia vytvorené personálne ani materiálne podmienky pre svoju činnosť a aj napriek tomu, že som o to opakovane žiadala, nedostala som na to od zodpovedných orgánov Slovenska prostriedky," doplnila.
Kancelárii verejného ochrancu práv sa podľa Dubovcovej stále nepodarilo vyriešiť finančné a materiálne ťažkosti. "Nežiadala som od štátu viac peňazí, len som dala požiadavku, aby ústavný orgán, akým verejný ochranca práv je, mal po toľkých rokoch od svojho založenia štátnu budovu, v ktorej by mohol sídliť," povedala ombudsmanka. Ako dodala, mimoriadne veľkú časť rozpočtu kancelárie pohlcuje komerčný nájom.
Budovu sa jej stále nedarí nájsť. Listom požiadala rezorty vnútra, zahraničných vecí a pôdohospodárstva o pomoc, no ani jeden pre ňu vhodný priestor, ktorý by bol finančné výhodný a spĺňal by podmienky, k dispozícii nemal. Rezort diplomacie jej ponúkol priestory, ktoré sa uvoľnili po odchode zastúpenia Rozvojového fondu OSN (UNDP) na Grösslingovej ulici v Bratislave.
Kanceláriu verejného ochrancu práv teraz výdavky na priestory plus energie, služby, päť parkovacích miest v garáži a 10 parkovacích miest na stráženom parkovisku vyjdú ročne na 192-tisíc eur. Priestor, ktorý jej ponúklo ministerstvo zahraničia, je menší ako aktuálny, k dispozícii má šesť parkovacích miest a jeho nájom vyčíslili minimálne na 176-tisíc eur.
"Vzhľadom na nedostatočné možnosti parkovania predpokladáme, že kancelária by bola nútená zabezpečiť minimálne deväť parkovacích kariet a nájsť v blízkom okolí kryté a bezpečné parkovanie pre vozidlo, ktoré prepravuje ústavného činiteľa," píše sa v odpovedi pre rezort. Výdavky kancelárie by sa tak zvýšili o ďalších minimálne 16-tisíc eur.
Ombudsmanka taktiež vlani Národnej rade SR vo svojej správe navrhla, aby začalo Slovensko uvažovať o založení domu ľudských práv. V ňom by boli pod jednou strechou všetky organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv. "Bolo by to hospodárne, efektívne a účelné aj pre ľudí, ktorí za nami s problémami chodia," poznamenala s tým, že to zostalo úplne bez povšimnutia. "Je veľa iných vecí, o ktorých si myslím, že by boli veľmi dobré a užitočné pre občanov, no momentálne to je v takej polohe, že hádžem hrach o stenu," doplnila.
No ako ďalej povedala, napriek tomu bude stále o to bojovať, aj keď nateraz vyčerpala všetky prostriedky, ktoré mohol slušný verejný ochranca práv na svojom dvore, teda v rámci Slovenska, vyčerpať. "Budem preto musieť na túto neúnosnú situáciu vo vybavení verejného ochrancu práv poukazovať aj v inštitúciách mimo Slovenska," informovala. Už totiž podľa nej prišli také usmernenia, že aj napriek kríze práve inštitúcie, ako je verejných ochranca práv, ktorý je ustanovený práve na ochranu verejných práv a slobôd, má byť podporený práve preto, že je kríza. "No u nás je opak pravdou," uzavrela ombudsmanka Jana Dubovcová.