BRATISLAVA – Podanie majetkových priznaní si väčšina verejných funkcionárov necháva na poslednú chvíľu. Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií prijal k minulému týždňu len necelú desatinu očakávaných oznámení. Dnes to uviedol jeho predseda Viliam Novotný (SDKÚ-DS).
Majetkové priznania podávajú verejní funkcionári každoročne k 31. marcu. Novotný vysvetlil, že na výbor dorazí v priemere približne 700 oznámení ústavných činiteľov a ďalších verejných funkcionárov. „Realita minulý týždeň nebola ani desať percent,“ prezradil poslanec. Na utorňajšom (25. 3.) zasadnutí výboru preto bude opäť upozorňovať na blížiaci sa hraničný termín.
Novotný pripomína, že zákon sa vzťahuje aj na poslancov obecných a miestnych zastupiteľstiev, poslancov samosprávnych krajov a niektorých funkcionárov v miestnej alebo regionálnej samospráve. „Tí ale podávajú svoje oznámenia, či už samotnej obci, alebo kraju,“ spresnil.
Oznámenia sa budú aj tento rok podávať v nezmenenej forme. Politici čelia dlhodobo kritike, že sú málo podrobné. Predchodcovi Novotného Miroslavovi Beblavému (nezaradený) sa vlani nepodarilo uspieť s iniciatívou na zmenu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Beblavý nedosiahol potrebný konsenzus naprieč politickým spektrom. V parlamente najväčší poslanecký klub Smeru-SD poslanecký návrh napokon nepodporil. Novotný, ktorý je predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií od decembra sa chce tiež pokúsiť o zmenu.
V januári oslovil predsedov poslaneckých klubov s požiadavkou, aby do konca februára nominovali člena do pracovnej skupiny. Nomináciu podľa jeho slov doručilo KDH. Klub SDKÚ potom určil Novotného. „Predsedníčka klubu Smeru-SD mi odpísala, že nie celkom presne rozumie, ako to chcem robiť,“ vysvetlil Novotný.
Poslanec má predstavu, že návrh na zmenu zákona predloží celý jeho výbor, aby mal šancu uspieť. „Či budeme úspešní alebo nie nebudem dopredu špekulovať. Je ale isté, že zákon o ochrane verejného záujmu má z hľadiska vykonateľnosti množstvo nedostatkov, ktoré ukázala prax. Keby aj novelizácia nepriniesla sprísnenie, aspoň by sme ho urobili jednoznačnejším,“ domnieva sa Novotný, že aj to by bol „veľký prínos".
Ako príklad uviedol, že sa často nezačne konanie voči verejnému funkcionárovi, hoci bol na neho podaný právoplatný podnet, ktorý spĺňa všetky náležitosti. V zmysle zákona ho totiž najprv musí odhlasovať výbor. To by podľa predsedu parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií malo zo zákona vypadnúť.
„Konanie by sa malo začať vždy, keď je podaný podnet, ktorý spĺňa všetky náležitosti. V tej chvíli by sa mal týmto výbor zaoberať v zmysle, že urobí samotné zisťovanie,“ doplnil poslanec.
